Najnovší album americkej konceptuálnej umelkyne Laurie Andersonovej prichádza na trh v neobvykle krátkom čase po predchádzajúcom Bright Red (Tightrope z roku 1994, veľmi osobnom, krehkom a nepolitickom projekte, ktorý obsahoval aj duet s Lou Reedom (pieseň In Our Sleep) a muzikantský i produkčný podiel syntetizátorového kúzelníka Briana Ena. Ezoterická a komputerová šamanka Laurie sa zvyčajne pohybuje naprieč kategóriami: jej posledné CD je predovšetkým zvukovým dielom a nie iba hudobným. Svoje poslucháčstvo presvedčuje, že "na počiatku bolo Slovo" - natoľko je tu cieľavedome využitý a exponovaný kľúčový hudobný nástroj človeka, ľudský hlas ako médium. Nahrávka zo seansy v londýnskom Sadler's Wells Theater má povahu voľného rozprávania - interpretácie kapitol "hovoreného románu" Stories from the Nerve Bible rozlične prekolážovaného piesňovou formou a hudobnými námetmi či motívmi. Reč je živá vec zvuku a textu dáva osobnou interpretáciou a osobitou intonáciou úplne nový a viacvrstvový význam. Laurie Anderson (nar. 1947 v Chicagu) je jej aspektmi fascinovaná už od počiatku svojej najprv nemuzikálnej tvorby. Vôbec prvá socha, ktorú táto multimediálna umelkyňa vytvorila (vyštudovala históriu umenia na Barnard College a sochárstvo na University Of Columbia), bola inšpirovaná indickou mudrou (v indickom tanci označenie pre gestá rúk, ktorých symbolický význam vytvára akúsi posunkovú reč). Nahrávku môžeme len veľmi vzdialene prirovnať k záznamom čítania beatnickej poézie podmaľovávanej jazzom. V prípade Laurie ide viac o prozaické útvary - príbehy, ktoré sa v určitých momentoch blížia folkovej muzike budúceho storočia; stupnica, na ktorej sa pohybuje, kolíše medzi hovorom, jemne melodizovanou rečou a spevom s množstvom výrazových odtieňov. Prípadná mierna elektrofonická modulácia hlasu je plne funkčná, bez prvkov exhibície. Postupne počujeme množstvo osobných príbehov, ktoré zahŕňajú absurdnú smrť jej babičky (The End Of The World?), turné v Izraeli (On The Way To Jerusalem) alebo pitoresknú dovolenku v Kalifornii (The Quija Board) či príbeh klauna (The Hollywood Strangler). Bizarné historky sú nezriedka bez pointy, len s voľne plávajúcim otáznikom, pôsobiace aj ako surreálne. S prestávkami pracovala umelkyňa na tomto materiáli, rekapitulujúcom rôzne obdobia tvorby, vlastne už od roku 1975, keď začala svoju činnosť v audiolaboratóriu ZBS Media v New Yorku. Okrem toho, že dal vzniknúť nahrávke na CD, je aj základom multimediálnej performance The Nerve Bible, s ktorou je v súčasnosti na turné, a 29. 6. 1995 s ňou vystúpi v Kongresovej sále pražského Paláca kultúry. Sama na pódiu s husľami, prístrojom na digitálne efekty a dvadsaťštyri- kanálovým mixpultom sa opäť pripomenie takmer po piatich rokoch (predtým tu vystupovala so show Empty Space), ktorej základ tvorili piesne z albumu Strange Angels v Lucerne 9. 12. 1990.
Jej posledné CD je veľmi neobvyklé a v jazykovej sfére prináša neľahký oriešok všetkým typom vykladačov textu i jazykovým znalcom. Aj preto asi zostane v mnohých smeroch nerozlúštiteľným kúskom. Na stopu však môže priviesť záujemcov nielen plánované vystúpenie v Prahe, ale aj múzickovizuálny nosič CD-ROM Puppet Motel (Voyager, 1995), ktorý prispieva k lepšiemu poznaniu výbojov tejto nepochybne výraznej umelkyne s presahom do tretieho tisícročia.
