borovica 1-3, lipa 2-14, pajaseň žľaznatý 1-12, jelša sivá 1-4, gaštan jedlý 3-12. Súčasne namerali takéto množstvo spór patogénnych plesní v 1 m3 vzduchu: Cladosporium 40-980, Altenaria 20-126, Epicoccum 3-29, Stemphylium 2-13, Helminthosporium 2. Pre pacientov sú významné koncentrácie okolo 50 peľových zŕn v 1 m3 vzduchu. Druhové spektrum kvitnúcich alergénov sa v tomto ročnom období mení málo. V nižších polohách dokvitajú trávy a pšenica, ktoré vo vyšších polohách ešte výdatne pelia. Vo vyšších polohách kvitne ešte aj baza čierna. V Bratislave a okolí kvitne lipa, gaštan jedlý, pajaseň žľaznatý a zob vtáčí. Z ostatných bylín dokvitá vesnovka obyčajná, výdatnejšie kvitnú viaceré druhy štiavov a skorocelov, ako aj pŕhľava dvojdomá. V nasledujúcich dňoch sa predpokladajú vyššie koncentrácie peľov tráv, pšenice, štiavov, skorocelov, pŕhľavy dvojdomej a počas daždivého počasia aj patogénnych spór plesní.

V ovzduší tatranského regiónu pracovníci Peľovej informačnej služby Sanatória Helios na Štrbskom Plese zaznamenali v minulom týždni, keď bolo premenlivé, zväčša daždivé počasie, pomerne málo alergénneho peľu. Zrejme sa už skončilo masívne kvitnutie smrekov a borovíc, ktorých peľ však ešte stále tvorí žlté nánosy na zemi a vode. Výrazne sa však v týchto daždivých dňoch zvýšila koncentrácia spór rozličných druhov plesní. Počas slnečných dní sa už výrazne zvýšilo množstvo peľu rôznych druhov tráv, skorocelu, pŕhľavy a štiavu, ktoré v oblasti tatranských osád a na podhorí masívne kvitnú. V sledovanom týždni peľová informačná služba zaznamenala takéto množstvo alergénneho peľu v 1 m3 vzduchu: smrek 8-156, borovica 3-6, skorocel 2-24, štiav 3-14, pŕhľavovité 7-64, rôzne druhy tráv 11-102. Koncentrácia spór plesní sa zvýšila najmä po daždi, keď sa oteplilo. Zaznamenali sa takéto koncentrácie spór: Cladosporium 190-380, Altenaria 1-16, Epicoccum 30-160, Stemphylium 10-36. V nasledujúcich dňoch bude dominantným alergénom peľ rôznych druhov tráv. Treba počítať s tým, že aj po pokosení trávnatych plôch trávy opäť zakvitnú a ich peľ sa ešte dostane do ovzdušia. Zvýši sa aj množstvo peľu skorocelu, štiavu a pŕhľavovitých rastlín. Predpokladá sa aj zvýšenie koncentrácie peľu rozličných bylín v ovzduší. Ich peľ však nie je väčšinou agresívnym alergénom. Polinotici by sa mali vyhýbať priamemu kontaktu so všetkými kvitnúcimi rastlinami.

Pracovníci Palynologického laboratória Katedry fyziológie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene zistili v uplynulom týždni v oblasti Zvolena nasledujúce koncentrácie peľov v 1 m3 vzduchu za 24 hodín: trávy 20-72 a pŕhľava 97-352. Zistili aj peľ čeľade mrlíkovitých a štiavu. Zaznamenali znižovanie množstvo peľu bazy čiernej a skorocelu. Medzi alergény zaraďujú niektorí autori aj peľ pajaseňa žliazkatého, ktorý začína kvitnúť v tomto týždni. Peľ paliny sa do ovzdušia zatiaľ neuvoľňuje.

Autor: jz, šm