BRATISLAVA (SME - PETER FUKATSCH) - František Bako trénoval slovenskú ženskú hádzanársku reprezentáciu od jej vzniku v januári 1993. Hral s ňou 52 zápasov s bilanciou 17 výhier, 5 remíz, 30 prehier. Naše hádzanárky skončili na I. ME '94 v Nemecku na poslednom dvanástom mieste (spoločný tím Česka a Slovenska pod Bakovým vedením bol na MS '93 deviaty). Trénera odvolali v podstate sčista-jasna v piatok 23. júna 1995, hoci hádzaná má vlastne dovolenkové obdobie. Bezprostrednou príčinou teda nebola reakcia na priamy neúspech, hoci prehry F. Baka prenasledovali počas celého poldruharočného obdobia. "Ak by ma zbavili funkcie po ME na sklonku minulého roka, nepoviem ani slovo," začal lúštiť odvolávaciu tajničku F. Bako. Lúštiť preto, lebo tréner dodnes oficiálne nevie, že nie je reprezentačným trénerom.
Za príčinu sa núkajú, ak si odmyslíme výsledky, tri pramene možných Bakových konfliktov - s hráčkami, s klubmi a so zväzovými funkcionármi. "S výsledkami som pochopiteľne nespokojný, čakal som lepšie, aj keď si myslím, že o sile slovenskej ženskej hádzanej panovala falošná predstava. Pravda, v našich kluboch bolo oveľa lepšie ekonomické zázemie než v Česku. Treba si však uvedomiť, koľko výborných Češiek, počnúc Kernerovou a končiac Černou, hralo v slovenských kluboch. Žiaľ, generáciu Kuťkovej, Ďurišinovej, Damitšovej, Stašovej nemáme," predsa mierne oponoval F. Bako pri zmienke, že práve hádzanárska reprezentácia žien mala byť oporou slovenského športu.
Nie je tajomstvom - hádzanárky sa reprezentácie vzdávali, potom sa do nej vracali, raz sa vynoril problém Prekopovej, inokedy Tomašovičovej, naposledy Fečovej a Pálovej, vymenovali sme iba najvypuklejšie. "Studňu však otrávila Ladicsová. Po nevydarených MS v Nórsku predovšetkým z jej hľadiska odkázala cez svoju sestru Velickú na zväz, že za reprezentáciu hrať nebude. Potom si to rozmyslela. Je to hráčka, ktorá si oblečie modré tepláky, keď všetky ostatné budú mať červené. Teraz zase metodička zväzu pani Walterová tvrdila, že jej striedavo telefonuje šesť, potom päť hráčok a napokon jediná. Vraj sa chcú kvôli mne vzdať reprezentácie. Medzi nimi, samozrejme, vždy Ladicsová. To mohol byť argument proti mne. Pravda, hádzanárky samy si to nevymysleli. Šaľa a Partizánske sú síce dvaja kohúti na jednom smetisku, teraz však zrejme spojili svoje sily," hovorí F. Bako o hráčke, ktorú považoval v družstve za kľúčovú, i o klubových manieroch. Najmä pôdu v Partizánskom považuje priam za tektonickú. Pritom je iróniou, že v Šali dlho pôsobil a získal s ňou dva federálne tituly. Tréner hádzanárok môže mať s hráčkami nielen športový konflikt, skúsili sme na háklivejšiu tému. "Nikdy som nebol zástancom železnej disciplíny. Dievčatá mali byť o 22.00 h na izbách, ak sa im nechcelo spať, nemuseli. Nikdy som ich nekontroloval, od žiadnej nevyžadoval nejaké služby, " striktne sa ohradil tréner, lebo počul všeličo.
Samotné odvolávanie však malo takmer konšpiratívny charakter... "Najväčší signál mi dal telefonát ekonomického sekretára zväzu Ivana Trandžíka, keď technického vedúceho nášho realizačného tímu Ladislava Kovácsa (je aj tajomníkom Dusla Šaľa - pozn. red.) označil za podvodníka, ktorého treba likvidovať. Toto bol vrchol ,chorých' vzťahov vo zväze," hovorí F. Bako a s iróniou ukazuje článok v Športe z 24. júna, v ktorom predseda SZH Jozef Korec o odvolávacom kolotoči, v tomto prípade trénera mužov V. Lafka, tvrdí: "Naše svedomie je čisté." Narušené vzťahy vo zväze však nemajú nový dátum, nesúvisia priamo s novým predsedom SZH (od októbra '94) J. Korecom. F. Bako, vyznavač prirovnaní a príkladov, uvádza jeden konkrétny ešte z éry L. Grossa, keď sa istý čas vo zväze nehovorilo o ničom inom ako o tom, kto zobral peniaze za prestup Prekopovej. "Veľmi som potreboval do družstva Tomašovičovú, matku dvoch detí. Žiadala za jednu reprezentačnú akciu 2000 Sk. Začiatkom jesene '94 sme však mali štyri podujatia. Hráčka to pochopila po svojom, teda chcela 8000 Sk, L. Gross hovoril o dvoch. Nič nebolo na papieri, hráčka sa vzdala. Podľa mňa nešlo o takú sumu, aby sa nenašiel kompromis, a jedna bublina by spľasla."
Chybu však urobil aj F. Bako. Odobrenie, že môže pokračovať v práci s reprezentačným tímom, tiež nebolo na papieri. "Mojím podstatným nedostatkom bola vždy lajdáckosť na právne formality, veril som ľuďom. Podotýkam, že žiaden papier na svete by už nezabrzdil odvolávaciu mašinu. Neznie to dobre, ale za reprezentáciou ma srdce nebolí."
Autor: SME- PETER FUKATSCH
