z Poľska, ktorí sa v Levoči pridali ku krajanom sprevádzajúcim Jána Pavla II. už od Košíc a Prešova. Marianská hora sa pri katedrále začala zapĺňať až večer - mladými kresťanmi, skautmi i harciermi, ktorí s turistickým výstrojom pri blikajúcich ohníčkoch prebdeli daždivú noc. Ráno sa prebrali do krásneho dňa, ktorý si pochvaľoval aj Svätý otec. Amfiteáter, v ktorom sa konala posledná svätá omša Jána Pavla II. na Slovensku, bol zaplnený do dvoch tretín už hodinu pred jej začiatkom a funkcia dáždnikov sa zmenila na slnečníky. Prišli celé rodiny, pre ktoré sa cesta do Levoče stala tradíciou, i jednoduchí veriaci, čo niekoľko týždňov bez nároku na odmenu stavali tento amfiteáter a obetisko. Nebolo možné prehliadnuť ani 600-členný spevácky zbor zložený z veriacich z Oravy, Spiša i Liptova. "Ďakujeme Svätý otče, že ste prišli do Levoče," vítali pápeža zhromaždení veriaci. Ján Pavol II. vo svojom príhovore na toto skandovanie nadviazal: Pri svojich cestách do večného mesta ste mi neraz hovorili Svätý otče, príďte do Levoče, a tak som tu," oslovil veriacich zo Zakopaného a láskavo reagoval na pozvanie do ich rodiska. Primátor Zakopaného pán Bachleba ho totiž nedávno pozval, nie však v mene Poliakov ale goralov, z čoho bol v Poľsku menší "rozruch". Sľúbil, že cez Levoču sa tam raz tiež dostane a všetkým poďakoval: "Pán Boh zaplať!" Po omši každý z veriacich chcel byť pri Svätom otcovi čo najbližšie, a tak dav za ním nepriedušne uzavrel cestu, ktorá z amfiteátra do stredu mesta trvala pol druha hodiny, čo bolo už aj nad sily inak dobre pripravených organizátorov.