l mestský zverolekár. Býk je nielen zdravý, ale statočne reaguje na každý pohyb v aréne, a tak je mu súdené podstúpiť presne daný rituál smrti v troch dejstvách býčích zápasov.
Pláštenky matadora a jeho troch pomocníkov majú zviera unaviť, pikador mu z výšky kopijou uštedrí prvú ranu.
Biela šatka prezidenta corridy je potom znamením pre druhé dejstvo - znamením pre banderilleros. Títo muži zapichujú deväťdesiatcentimetrové palice do svalového hrbu na šiji býka. Presne také palice, aké mne a ďalším v hľadisku v darčekovom balení práve nerušene ponúka postarší katalánsky obchodník. Anglický párik si drevený pár kúpi na pamiatku, pár metrov pod nimi však rovnakými palicami musia banderilleros presne mierenými zásahmi býka unaviť, prinútiť, aby hlavu sklonil nižšie a neútočil tak prudko. Až teraz je skrvavený býk pripravený zomrieť.
V poslednom dejstve má štvornohé zviera jediného protivníka - matadora s mečom a muletou (kus červenej látky nariasenej na drevenej tyči). A človek poľahky víťazí nad prírodou...
"Corrida de toros (býčie zápasy) nie sú pre Katalánsko typické. Tie pravé by si zažila v Andalúzií - v Seville, Malage či v Madride. Tu v Barcelone to nie je nič zvláštne," prihovoril sa mi krátko pred nedeľňajšími býčími zápasmi mladý Katalánec Carlos. Myslím na jeho slová, keď trojka koní vynáša z arény mŕtveho býka a mám pocit, že pravidlá španielskeho národného športu nedávajú býkovi príliš priestoru vzpriečiť sa osudu a urobiť čosi nepredvídateľné.
Býčie zápasy sa však v obrovskej "plaza de toros" v Barcelone ešte ani zďaleka neskončili. Sprievodca trenčianskej CK Pegas to zmesi turistov vysvetlil jasne: "Nikdy sa nevie, ako dlho corrida trvá. Ale končí sa až potom, keď z arény vyvezú 6 mŕtvych býkov. Počítajte do šesť a vráťte sa do autobusu."
Druhý z trojici dnes vystupujúcich matadorov práve predvádza pre oko diváka najpríťažlivejšiu pasáž. Za zvukov hudby sa zoči-voči zraneniami rozzúrenému býkovi pohybuje priam v tanečných kreáciách. S každým "olé", mohutne sa ozývajúcim z publika, v ňom rastie sebavedomie. Telom sa takmer dotýka zvieraťa. Zrazu však zaváha, stráca stabilitu. Zlomok sekundy a pomer síl sa obracia. Býk naberá svojho protivníka pravým rohom. Zrazí ho na zem a dvakrát ho svojim robustným skrvaveným telom prevalcuje. Len vďaka svojim pomocníkom s krikľavými pláštenkami, ktorí býka odlákali, unikol matador smrti.
Býčie zápasy sú ale bojom na život a na smrť. Nič sa teda ešte neskončilo. Na jednej strane arény býk zúrivo hrabe, v protiľahlom rohu tím lekárov ošetruje zraneného torea. Jeho česť si nárokuje zápas víťazne dokončiť. Až zranenie robia torea toreom. A byť toreom je stále snom mnohých španielskych mladíkov. Aréna, to sú peniaze, popularita, sláva, spoločenské uznanie. Mladý toreo vstáva. S doráňanými nohami, otrasený, kríva smerom k býkovi. Už je opatrnejší. S rozvahou si býka nasmeruje a jediným presne miereným zásahom ho skolí. Keď pokorí aj druhého (každý z trojice toreov musí zabiť počas jedného predstavenia dvoch býkov), do polovice zaplnená aréna nešetrí aplauzom - najspoľahlivejším balzamom na všetky rany. V rukách mnohých sa zjavujú biele šatky na znak uznania. A toreo, stále ešte krívajúc, robí v aréne víťazné kolečko. Ktosi mu hodí šiltovku, turistka-obdivovateľka sa zoblieka a hádže tričko. Každý chce, aby sa ho ľudský víťaz dotkol. Pre šťastie.
Corrida de toros sa končí. Národný šport - skúška španielskej odvahy - dostala zadosť i tento týždeň. Tak ako v Barcelone napokon každú nedeľu. Každú nedeľu vynesie trojica koní šesť mŕtvych býkov, niekoľko koní. Šesť býkov týždenne, 288 ročne. Býčia krv sa občas preleje s krvou ľudskou.
Symboly sa však dištancujú od "prízemných" sprievodných znakov. A býčie zápasy sú vo svojej dnešnej modernej podobe symbolom Španielska už druhé storočie.
