ne mysľou každému mužovi: infarkt! Aj keď sa príhoda napokon skončila uspokojivo, Soros z nej vyvodil ďalšie poučenie pre svoj zvláštny pohľad na život. "To bola chvíľa, keď som si povedal: o čo vlastne ide?" Ešte raz si nechal všetko svoje imanie prerátať, aby sa presvedčil, ako stojí v tej chvíli s financiami a pokojne si vydýchol. V tej chvíli sa hodnota jeho investičného fondu vyšplhala na sto miliónov dolárov a hodnota osobného majetku na tridsať miliónov dolárov. V americkom časopise Time doslova hovorí: "Cítil som, že mám dosť peňazí na vlastné potreby." V tej chvíli sa rozhodol odovzdať časť bohatstva na filantropiu, teda dobročinnosť, ľudomilnosť. Založil svoj, dnes už po celom svete preslávený Open Society Fund /Fond otvorenej spoločnosti/. Z finančníka sa šibnutím "čarovného prútika" stal filantrop, ľudomil. Dnes fondy s tým istým pomenovaním fungujú v 25 krajinách, ponajviac v krajinách bývalého sovietskeho bloku, v treťom svete, ale dokonca aj v samotných Spojených štátoch, Slovensko nevynímajúc. George Soros je bez diskusie najväčším žijúcim dobrodincom súčasnosti. Len pre postkomunistické štáty dáva ročne plných tristo miliónov dolárov na jeden a ten istý účel: pomáha pretvoriť tieto štáty z uzavretých na otvorené spoločnosti. A ak sa stal v tých istých krajinách nielen zdrojom obdivu, ale aj surových útokov súčasnej vládnej moci, Slovensko nevynímajúc, tak predovšetkým kvôli účelu, pre ktorý všetko robí: pomôcť stvoriť otvorené spoločnosti, kde sa demokracia stane takou bežnou vecou, ako vzduch, ktorý dýchame.

Príbeh tohto muža má začiatok v židovskej rodine v Budapešti. Začiatok spočiatku dobrý, po príchode fašistov viac než zložitý. Musí sa ukrývať, aby neprišiel o život. Ukrýva sa pod prísnym dozorom matky a otca. Ale po vojne neprichádza vytúžená sloboda. Hlásia sa noví trubadúri násilia a neslobody. Ledva odišla diktatúra hnedá, všetko sa naraz farbí do červena. A Sorosov otec jasne vycíti, že v takej krajine nemôže byť pre jeho rodinu viac miesta. Druhý raz už riskovať nemieni. V roku l947 opúšťajú Sorosovci krajinu pomaľovanú čudnými heslami a usadzujú sa v Londýne. Tam začína študovať na slávnej London School of Economics, kde počúva prednášky slávneho filozofa Karla Poppera o otvorenej spoločnosti. "V tom čase som sa naplno sústredil na nachádzanie rozdielu medzi zatvorenou spoločnosťou, z ktorej som utiekol a otvorenou spoločnosťou, v ktorej som sa rozhodol žiť." Popper sa stal Sorosovým duchovným otcom. Keď vydal slávnu knižku The Open Society and Its Enemies (Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia), Soros mal v ruke dielo, ktoré už nikdy zo svojich rúk nevypustil. Poskytlo mu množstvo inšpirácií a sám napísal niekoľko esejí, ktoré zhrnul do vlastnej, no zatiaľ nepublikovanej knihy The Burden of Consciousness (Bremeno svedomia). Soros poukázal na rozdiely medzi Popperovou otvorenou spoločnosťou a marxistickou teóriou spoločnosti uzavretej, diktátorskej, protidemokratickej a v konečnom dôsledku antihumánnej. Soros sa takmer stal filozofom. Mal v ruke nielen svojho Poppera, ale spolu s inými mladými mužmi tých čias si vyskúšal aj neľahký zápas o chlebíček v povojnovom Anglicku. Bol nosičom na britských železniciach, obchodným cestujúcim. Zaúčal sa aj v londýnskej banke. V roku l955, podobne ako tisíce sklamaných idealistov, prijíma zásadné životné rozhodnutie:"Vzdal som sa filozofie a sústredil som sa na robenie peňazí." Odchádza do New Yorku, aby svojou filozofiou "zarobiť viac než ostatní,"dostál svojmu životnému rozhodnutiu. Začína ako broker na burze a spočiatku sa snaží preniknúť do sveta arbitráže. Všíma si nepatrné rozdiely vznikajúce z kúpy a predaja akcií. A všíma si to, čo si ostatní nevšimnú: že rozdiely na svetovom trhu sú väčšie než rozdiely vo vnútri amerického finančného systému. Všíma si, že veľké peniaze možno urobiť jednoduchým prenášaním peňazí medzi New Yorkom, Londýnom, Parížom a Tokiom. Objavil zaklínaciu formulu svojho bohatstva. A vždy, ako sa v živote rozhodoval, aj teraz sa rozhoduje okamžite. Necháva bezpečné miesto na Wall Streete s pevným platom a v roku l969 zakladá svoj slávny Quantum Fund spolu so svojím partnerom Jamesom Rogersom. Horko - ťažko dali dohromady päť miliónov dolárov. Partnerstvo nevydržalo, ale fond prežil. A prežil vďaka ich spoločnej myšlienke: "dnes investovaných stotisíc dolárov sa zajtra premení na dvesto dvadsať miliónov,"ktorú však Soros dokázal zúročiť mnohonásobnejšie. Zisk vykázal jednu miliardu a sto miliónov! Dnes Quantum Fund stojí na kapitále jedenástich miliárd dolárov. Sorosov osobný majetok, o ktorom bežne hovorí, je jedna miliarda dolárov. Polovicu zo svojho však rozdáva do sveta. George Soros je absolútnym finančným mágom. Koľkí by chceli jeho metódu napodobniť a zbohatnúť. Soros nerobí s receptom žiadne tajnosti. Napísal o tom knižku pod názvom The Alchemy of Finance /Alchýmia financií/. Stačí si ju dobre preštudovať a všetko pôjde... Vôbec nie. Vec je priveľmi zložitá. Barton Biggs, veľký Sorosov priateľ a sám jeden z najväčších finančníkov sveta, to potvrdzuje. "Reflexivita /termín vymyslený Sorosom/ je vysoko intelektuálnou teóriou." Soros spoločne so svojím hlavným spoločníkom Stanley Druckenmillerom- teraz tento muž sám manažuje fond a Soros sa venuje najmä filantropii- podľa všetkého robia to isté, čo ostatní finanční kúzelníci, len to robia oveľa lepšie. To tvrdí aj spomínaný Biggs. Podľa Sorosa "reflexivita je vedomosť o napätí, keď pri dosiahnutí vrcholu treba niečo dodať, keď sa boom dostane na hranicu rozpuku, alebo keď sa potláčaná spoločnosť dostane na pokraj rebélie. To je chvíľa, keď sa neočakávané môže stať očakávaným. A ja očakávam lepšie než ostatní."

Pravdaže, Soros priveľmi nevraví o riziku a pritom práve nepredstaviteľné riziko sprevádza každú podobnú operáciu. Možno, že nehovorí o kategórii rizika preto, že bez rizika nedokáže žiť, že v ňom sa cíti ako ryba vo vode. Lebo v tomto druhu finančného podnikania ide - či môže ísť - vlastne o všetko. A tak Soros má aj dobré, aj zlé obdobia. Zatiaľ bol pre neho najlepší rok l992, keď sa svojou finančnou silou postavil dokonca proti britskej libre a za týždeň zarobil jednu miliardu dolárov. A najhorším rokom bol rok minulý, keď nevydržal nápor japonského jenu a takmer sa položil na lopatky. Za jediný deň prišiel o šesťsto miliónov dolárov a trvalo zvyšok roka, kým sa jeho fond z takej prehry spamätal.

George Soros je mužom budúcnosti. Má dosť peňazí, aby mohol pomáhať. Filantropia sa stala zmyslom jeho života. Jeho osobný život nie je na závidenie. Až druhá manželka ho pred desiatimi rokmi prinútila, aby zaobstaral pre novú rodinu slušný byt. Dovtedy býval sám po rozvode v štúdiovom jednoizbovom byte, kde mal aj úrad a pár kufrov s oblekmi. Jeho jediným a finančne "najdrahším" koníčkom je tenis. Jazdí v šesť rokov starom mercedese a pripomína v New Yorku skôr schátralého muža z predmestia než jedného z najúspešnejších finančníkov sveta. Z čoho má radosť? Z rozdávania peňazí...

Po rozpade Sovietskeho zväzu v podstate zachránil ruskú vedu nielen okamžitou finančnou injekciou do tamojšieho mizivého vedeckého rozpočtu, ale aj päťsto dolárovými osobnými šekmi vyše tridsaťtisíc ruských vedcov. V tom čase sa suma päťsto dolárov rovnala ich tamojšiemu ročnému platu. Soros zachránil doslova celé rodiny vedcov, ktorí naraz zostali bez práce a prostriedkov. Ruským vedcom poslal aj dvesto ton vedeckých časopisov.

Poslal päťdesiat miliónov dolárov Sarajevu, mestu skúšanému vojnovou tragédiou, na údržbu zásobovania pitnou vodou.

Založil Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti a v Prahe za 55 miliónov dolárov a každoročne posiela tomuto svojmu dieťaťu ďalších desať miliónov.

Do Južnej Afriky poslal dvestotisíc dolárov na výstavbu bytových jednotiek.

Financuje program boja proti drogám priamo v USA.

Pomáha grantami v 25 krajinách sveta, Slovensko nevynímajúc.

A prečo to robí?

Chce zachrániť svet. To bezpochyby. Ale na rozdiel od ostatných ktorí len o tom rečnia, on to robí naozaj. Dokonca predstihuje vlády krajín, aj vládu americkú. Jeho peniaze sú pripravené ihneď k dispozícii. "Nerobí mi problém, aby som kdesi poslal cez noc l00 miliónov." A aby ho ľudia aspoň trochu pochopili, prečo to robí, dodáva:" Jeden psychiater mi povedal, že je nebezpečné uskutočňovať naše fantázie. Ja však mám tieto mesiášske myšlienky." Soros kritizuje západné krajiny, že po páde komunizmu prepásli príležitosť. "Pokúšal som sa vysvetliť to Georgeovi Bushovi. Neprešiel som. Oslovil som aj Billa Clintona. Ale keď som mu začal analyzovať medzinárodné pomery, sklopil oči." Soros sa však nevzdáva. "Musíme prijať viac pohľadov do budúcnosti. Prepásli sme príležitosť a teraz tu bude štyridsať rokov divočiny." Soros však cíti, že napriek nástupu nacionalizmu nie je ešte v postkokumunistických krajinách všetko stratené, že otvorená, slobodná, demokratická spoločnosť sa napokon presadí. Robí tak napriek pohonu, ktorý proti nemu rozpútali nacionalisti vo všetkých kútoch strednej a východnej Európy. Slovensko nevynímajúc.