de Notredame, zvaný Nostradamus sa narodil v roku 1503. V deň jeho narodenia svietila šťastná hviezda. Zariadila totiž, aby sa narodil do rodiny vzdelancov, jeho starý otec sa zaoberal predovšetkým astrológiou a neskôr svojho vnuka zasvätil do jej tajov. Vypuknutie morovej epidémie vyvolalo pogrom proti Židom - katolíkom, označeným za pôvodcov nákazy. Nostradamus bol Žid, ale mal šťastie, že ako Žid nevyzeral. V tom čase už bol neobyčajne vnímavým študentom medicíny a napriek tomu, že mu hrozila smrť z dvoch strán, rozhodol sa bojovať s nákazou v postihnutých oblastiach. Z dnešného hľadiska je však zaujímavejšie iné obdobie jeho života - od momentu, keď si na najvyššom poschodí svojho domu zriadil malé observatórium a začal publikovať proroctvá v spisoch, ktoré vychádzali pod názvom Almanach. Zostavil akýsi prehľad budúcich dejín ľudstva až do roku 3000. Mnohé z udalostí, ktoré predvídal, sa skutočne stali, predpovedal napríklad požiar Katedrály sv. Pavla v Londýne, nástup Alžbety I. na trón i jej spor s Máriou Stuartovou, priebeh Francúzskej revolúcie, prvej i druhej svetovej vojny, vrátane mena jej iniciátora.
Nostradamove prognózy našej blízkej budúcnosti nie sú práve optimistické. A to je možno jeden z dôvodov, prečo i režisér Roger Christian siahol po jeho živote a osude a nakrútil historický koprodukčný film Nostradamus. (Rogera Christiana filmové publikum pozná predovšetkým ako spolupracovníka - druhá réžia - pri realizácii Lucasových Hviezdnych vojen). Režisér vo svojej interpretácii Nostradamovho života proroka prezentuje ako človeka zožieraného vlastným sebaničivým vnútorným ohňom. V hereckom podaní Tchékyho Karyu je charizmatickou bytosťou, ktorá šíri osvetu a vzdelanosť v ponurom období svätej inkvizície a morových epidémií. Je nositeľom vedeckého pokroku i veľkým znalcom ľudského tela (scéna milovania sa s tehotnou manželkou) i nekatolíckej kultúry. Možno práve pre túto všeobsažnosť jeho osoby a všadeprítomnosť akéhosi fluida Nostradamovej osobnosti miestami film osciluje kdesi medzi snahou o historickú vernosť a ponáraním sa do pátosu povrchnej popularizácie jeho génia. Tento trochu problematický charakter jeho bytosti ho miestami približuje až ku kategórii "vyšších zjavení". Rovnako snaha o čo najväčšiu historickú autenticitu vedie k menším či väčším scenáristickým a režijným nedopracovanostiam. Do malej plochy celovečerného filmu (cca 2 hodiny) sa tvorcovia snažia vtesnať čo najviac udalostí, osôb a vzťahov, ktoré ovplyvnili Nostradamov život i kariéru, čo sa samozrejme technicky ťažko zvláda. A tak sa stalo, že niektoré postavy vstupujú do deja a v momente, keď dochádza ku kolízii, nepochopiteľne z deja zmiznú. Naopak scenáristicky i herecky veľmi vydarené je stvárnenie Kataríny Medicejskej v podaní Amandy Plummerovej. Kráľovnú zahrala ako mierne vyšinutú, rozkošne psychicky nedospelú, útrapami a pôrodmi zdeformovanú ženu. Fascinujúca je i štylizácia a kompozícia interiérových záberov, ktoré silne evokujú súdobé maľby holandských majstrov.
Zlomovým a často problematickým miestom v mnohých filmoch býva záver. O to zložitejší problém mali pred sebou tvorcovia tohto filmu, Nostradamova prognóza ľudského rodu je totiž apokalyptická. Podľa jeho slov bude mať ľudstvo, sužované ničením svojej planéty a bratrovraždami, nádej len v priestoroch kdesi mimo Zeme.
O talente autorov a, napriek drobným chybičkám, i kvalite ich diela svedčí to, že sa s touto záludnosťou vysporiadali. Presne odhadli "povolenú" mieru pátosu a bez zbytočného sentimentu, ufňukanosti či falošnej snahy o pokánie, servírujú divákom toto proroctvo ako otvorenú informáciu, síce s ľahkým výkričníkom, ale s dostatočným priestorom na to, aby sa každý záujemca slobodne mohol ohliadnuť späť, i nazrieť do budúcnosti.
Autor: BARBARA MIHÁLIKOVÁ
