Po uplynulom víkende pribudla v zozname talianskych politických strán ďalšia skratka CDU, ktorá sa zámerne až veľmi podobá istému politickému subjektu, dominujúcemu povojnovej scéne v Nemecku. Aj napriek tomu, že preložené do taliančiny spomínané tri písmená znamenajú niečo ako Zjednotení kresťanskí demokrati (Cristiani democratici uniti), čo sa na nemeckú Kresťanskodemokratickú úniu nepodarilo napasovať s absolútnou presnosťou, otcovia novej strany sa spoliehajú v prvom rade na "dobre zavedenú firmu", v kútiku duše azda dúfajúc, že talianska "filiálka" sa aspoň čiastočne priblíži svojim postavením na vnútropolitickej scéne veľkému germánskemu vzoru.
Zatiaľ čo však nemecká únia (CDU-CSU) naozaj zastrešuje všetky rozhodujúce kresťanské sily v krajine, v talianskom prípade možno len veľmi ťažko hovoriť o "zjednotených kresťanských demokratoch". Práve naopak. Nová strana totiž vznikla oddelením sa pravicovej frakcie filozofa Rocca Buttiglioneho od pôvodnej Talianskej ľudovej strany, ktorá zasa vznikla z bývalej Kresťanskej demokracie, od ktorej sa už predtým (v období prepuknutia úplatkárskej aféry Tangentopoli) dištancovali niektoré menšie i väčšie, pravicové či doľava orientované zoskupenia.
Vráťme sa však k víkendovému zakladajúcemu snemu Buttiglioneho CDU. Táto novovzniknutá strana sa začala formovať začiatkom tohto roka, po páde Berlusconiho vlády, keď sa začalo čoraz častejšie hovoriť o predčasných parlamentných voľbách a o výbere prípadných koaličných spojencov. V Talianskej ľudovej strane vtedy vznikol vážny problém, či sa pridať k ľavici alebo pravici, ktorý vyvrcholil na marcovej Národnej rade strany otvoreným sporom medzi dvoma vnútornými frakciami reprezentovanými Roccom Buttiglionom a novozvoleným truc-predsedom Gerardom Biancom. Nasledovali nekonečné spory o stranícky symbol, názov, denník, sídlo a ostatný majetok...
Buttiglioneho CDU sa hneď od svojho vzniku stala satelitom obiehajúcim v Berlusconiho hviezdnej sústave, zatiaľ čo zvyšok "popolárov" - Biancova Talianska ľudová strana - vytvoril spoločnú koalíciu s proreformnou ľavicou (SDL), ktorá pod symbolom olivovej ratolesti kandiduje na post nového premiéra Romana Prodiho. Zlé jazyky tvrdia o Buttiglionem, že jeho program sa od Berlusconiho líši aj v tých najzákladnejších črtách, o detailoch nehovoriac. Filozofovi navyše nevyšiel ani ťah s prítomnosťou Helmuta Kohla, ktorý mal byť na zakladajúcom zjazde prítomný v úlohe krstného otca. Pre nemeckého premiéra totiž talianski kresťanskí demokrati predstavujú najsilnejšieho koaličného spojenca v Európskom parlamente, skutočnou silou sa však stávajú len vtedy, keď sú naozaj zjednotení, a tak sa Kohl pravdepodobne nechcel príliš kompromitovať osobnou prítomnosťou na zakladajúcom zjazde jedných, znepriateliac si zvyšok. Všetko vyriešil tradičný pozdravný list s rovnako tradičnými neurčitými zdvorilostnými frázami.
Autor: MARTIN HLUBOCKÝ, RÍM (Autor je stálym
