Aktivity spoločenstva Anonymných alkoholikov nie sú náhradou dobrovoľného či povinného liečenia, sú skôr príspevkom k resocializácii postihnutého drogovou závislosťou, k jeho opätovnému začleneniu do bežného života. Spočívajú na mobilizácii vlastných vnútorných síl, na porozumení a podpore ľudí z najbližšieho okolia, rodinných príslušníkov. Ako sme spomínali, chorobná drogová závislosť je celoživotná diagnóza a každý postihnutý je trvalo ohrozený recidívou, návratom k pitiu či k omamným látkam. Na stretnutie AA chodia aj rodinní príslušníci, stretávajú sa aj ich staršie deti. Rodiny postihnutých, ktorí berú chorobu svojho manželského partnera, otca či mamy zodpovedne a vážne, si dokážu zorganizovať spoločné výlety komunity, dokonca aj spoločné dovolenky. Pozitívny a vecný prístup k chorému, vychádzajúci zo znalosti problému, je dobrým predpokladom návratu závislých ľudí do normálneho života. Nijaký ľahký alebo zázračný recept na liečbu závislostí nejestvuje. Príbuzní sa musia zmieriť s tým, že ich úsilie, zdanlivo celkom nemožné, môže dlhý čas vychádzať nazmar. Musia skôr prijať, že dobrý výsledok nie je vylúčený.
Účasť na stretnutiach Anonymných alkoholikov pobáda chorých sústavne pracovať na sebe samom.To isté sa vlastne žiada aj od rodinných príslušníkov či priateľov, ktorí sa rozhodli pomôcť svojim blízkym. Tak ako chorý, musia sa aj ľudia z jeho okolia, ak má ich pomoc za niečo stáť, zmieriť s tým, že chorobná závislosť je nevyliečiteľná, možno ju iba dostať pod kontrolu.
Podľa zásad AA sa alkoholikovi nekladie otázka, prečo pije, pretože na ňu nejestvuje z medicínskeho ani vedeckého hľadiska odpoveď. Ak je niekto alkoholik, už nikdy sa nesmie klamať, že si môže vypiť "menej", "len jeden pohárik a dosť", alebo "občas". Nedopustíme, aby vypil pohárik hoci v extrémnej situácii, keď povedzme práve rozbil auto.
Nemá zmysel ničiť alebo ukrývať alkohol, alkoholik bude zlostný a zúfalý, zaobstará si ho inak, opilosť sa stane drahšou. Najmä pre dobromyseľných priateľov je určená rada: nikdy sa nedajte nahovoriť, aby ste pili spolu s alkoholikom pod zámiekou, že ho máte pod kontrolou a on bude piť menej. Pre alkoholika je potrebné, aby načas nepili ani jeho príbuzní.
Alkoholikovi nesmieme podávať lieky, vyvolávajúce nevoľnosť po požití alkoholu, napríklad antabus, pretože tie sa musia užívať pod lekárskym dohľadom. Ak by ste to urobili tajne, ohrozujete jeho život.
Neraďte sa o svojom stanovisku k pitiu rodinného príslušníka so známymi či príbuznými, ktorí ešte nevedia, že alkoholik je chorý človek, ktorí nepochopili alkoholizmus ako reálnu skutočnosť. Nedajte sa strhnúť k výčitkám, k pripomínaniu chýb, ku kritike. Alkoholik, ktorý sa rozhodol abstinovať, potrebuje vašu spolupatričnosť, ochotu pomôcť, dôveru, aj keď ju znova sklamal. Pomôcť mu môžete iba pozitívnym a láskavým spôsobom. Ak zlyhá, nepýtajte sa ho, či zasa pije. Tým ho zbavíte nádeje, že sa jeho problém dá vyriešiť. Odmietnutie, netrpezlivosť a neznášanlivosť spôsobuje únik do ďalšieho pitia. Dôvera, ktorú v neho vkladáte, utvára sebadôveru v ňom samom. Nevyslovujte pred alkoholikom vyhrážky, ktoré ani nemienite uskutočniť. Na strach pred hrozbami sa bude snažiť zabudnúť v opilosti. Doborovoľnosť je pre alkoholika najvyšším zákonom, nenúťme ho, aby prestal piť. Dajme mu však najavo, že sme uverili, že dokáže zostať triezvy, že veríte v úspech jeho úsilia. Nechajte ho, aby sa sám, z vlastnej iniciatívy skontaktoval s AA. Nevystríhajte jeho okolie, nech mu nenalievajú, alkoholik sa dovtípi, že ste za jeho chrbtom rozdávali inštrukcie a stiahne sa do obranného postoja. Vždy sa nájdu príležitosti, keď sa alkoholik stretne s ľuďmi, ktorých nemôžete vopred varovať. Musí sa sám naučiť žiť bez alkoholu vo svete s alkoholom.
Nabudúce: AKO VYZERÁ STRETNUTIE ANONYMNýCH ALKOHOLIKOV.
Autor: MILOSLAVA KODOŇOVÁ
