Predstavitelia USA v rozhovoroch s prezidentom SR konštatovali, že Slovensko už nedrží krok v otázkach budovania demokracie a reforiem s Poľskom, Maďarskom a Českou republikou. S otázkou, či si to myslia tiež a ak áno, prečo, sme sa včera obrátili na predstaviteľov všetkých parlamentných strán a hnutí. Názor HZDS a ZRS sme do uzávierky nedostali.
F. MIKLOŠKO, podpredseda KDH: "Som tiež znepokojený vývojom na Slovensku, ale stále si nemyslím, že by situácia bola hrozivá. Aj preto, lebo sila HZDS-SNS-ZRS nie je príliš veľká. Títo ľudia nezvládli svoju moc, chcú sa tu zabetónovať, ale zabúdajú, že stoja na veľmi vratkých základoch a podľa mňa to nevydržia. Problémy na Slovensku považujem za problémy postkomunistického sveta."
P. WEISS, predseda SDĽ: "Mám dôvody na znepokojenie, pretože niektoré kroky vládnej koalície oslabujú šance SR na rýchlejší hospodársky vzostup a na rýchlejšie začlenenie sa do európskych integračných zoskupení. Týka sa to tak oblasti demokracie, fungovania právneho štátu, ako aj hospodárstva. Považujem za nedemokratické, ak taká dôležitá a politicky zneužiteľná inštitúcia - SIS - je v NR SR kontrolovaná iba vládnymi poslancami. Nepovažujem za šťastné, ak sa šesť mesiacov po prijatí programového vyhlásenia vlády, v ktorom je obsiahnuté pokračovanie kupónovej privatizácie, sa bez vysvetlenia privatizácia nahradí odškodnením."
A. MALÍKOVÁ, prvá podpredsedníčka SNS: "SNS zastáva názor, že každá z uvedených postkomunistických krajín má svoje vlastné špecifické podmienky vývoja, svoje vlastné problémy, ktoré sa z toho odvýjajú, teda i ich vzájomné porovnanie musí brať toto do úvahy. Nemyslím si, že Slovensko v spomínanej skupine zaostáva. Práve naopak v mnohých oblastiach môže susedom poskytnúť cenné námety. Napr. Maďarsku v oblasti práv národnostných menšín. Je poľutovaniahodné, že ak pred predstaviteľom štátu zaznejú podobne, závažné tvrdenia, sa p. prezident nedožaduje konkrétnych príkladov - toho, že "Slovensko nedrží krok v otázkach budovania demokracie a reforiem..." a nevie i ako ekonóm fundovane argumentovať." (Stanovisko SNS sme gramaticky ani štylisticky neupravovali - pozn. red.)
J. BUDAJ, podpredseda DU: "Nemožno sa čudovať, ak sú niektoré kroky súčasnej koaličnej vlády posudzované u nás alebo v zahraničí ako kroky smerom naspäť. Veď z privatizácie pre občanov sa stalo obohacovnie verných straníkov, v NR SR sa prijímajú zmätočné či dokonca protiústavné zákony, z televízie a rozhlasu - verejnoprávnych inštitúcií - sa stali sluhovia vlády, v hospodárskom živote sa potláča reforma, polícia sa znovu tlačí do úlohy politického strašiaka, v štátnej správe i kontrolných orgánoch všetkých stupňov prebiehajú kádrové čistky, a dokonca i v takej citlivej oblasti, akou je zahraničná politika, dávajú predstavitelia vládnej koalície nezodpovedné a rozporné vyhlásenia."
M. ŠPEJL, prvý podpredseda SDSS: "Obávam sa, že nemáme ďaleko k tomu, aby sme sa vyčlenili zo skupiny týchto krajín. Sú tri okruhy otázok, ktoré sú dôležité pre postoj USA: miera zasahovania štátu do ekonomiky (vieme, že boli prijaté ekonomické zákony, ktoré túto mieru zvyšujú), vysporiadanie vzťahov s národnostnými menšinami a fungovanie a vzájomný vzťah súčastí parlamentného demokratické systému (vieme, aký je vzťah vládnej koalície a parlamentnej väčšiny k prezidentovi, aké sú výroky voči Ústavnému súdu). "
B. BUGÁR, predseda MKDH: "Prezident vlastne potvrdil naše slová po ceste v USA - výsledkom jeho rokovaní bolo to isté čo pri našej ceste: niektorí predstavitelia USA dávajú najavo obavy z vývoja SR "verejnejšie". Vládna koalícia namiesto toho, aby si zobrala k srdcu to, že sa mení názor na SR u niektorých predstaviteľov Kongresu či predstaviteľov keď už nie americkej vlády, tak tých, čo môžu jej rozhodnutia ovplyvniť, tak tieto signály neguje. Nemyslím si, že SR pomôže to, keď vládna koalícia odsúdi prezidenta či Maďarskú koalíciu, a nebude sa snažiť korigovať svoje politické smerovanie a zmierňovať prehlbovanie konfliktov."
M. DURAY, predseda Spolužitia: "Rozvoj demokracie v SR sa podľa nášho presvedčenia najmä od jesene 1994 odklonil od reformnej politiky, ktorá sa v ostatných štátoch visegrádskej skupiny, i keď s rôznymi problémami, uplatňuje nepretržite od roku 1990. Na Slovensku sa vynárajú problémy predovšetkým v dodržiavaní princípov parlamentnej demokracie, v privatizácii, v rešpektovaní vlastníckeho práva, v národnostnej politike, v školstve, v orientácii na transatlantické štruktúry, ale aj v iných oblastiach."
Autor: so, jo, bog
