cia. Taký double, o ktorý sa pokúša čerstvý šampión na štvorstovke, sa vydaril iba jednej jedinej žene. A jej meno sa takmer zabudlo. Na olympiáde 1984 v Los Angeles získala zlato na dvojstovke i štvorstovke Valerie Briscoová-Hooksová, aby pridala ďalšie v štafete. Pravda, táto dnes 35-ročná (6. 7. 1960) rodáčka z Greenwoodu v Mississippi, ktorá je dokonca o takmer dva mesiace mladšia ako Merlene Otteyová, inak okrem štafiet žiadnu najvýznamnejšiu súťaž nevyhrala.
V atletickom panteóne slávnych kombinácií však možno nájsť množstvo skvelých postáv, na ktoré sa nezabudlo. Napodiv sme nalistovali iba dva "double" na 800 a 1500 m, aj to na prvej olympiáde v Aténach '96 Austrálčanovi Flackovi a na siedmej v Antverpách '20 Britovi Hillovi. Na obidvoch tratiach na jednom veľkom podujatí to nevyšlo ani takým velikánom, ako sú Snell, Elliott, Briti Ovett, Coe, Cram (tým dokonca ani na ME). Zato Alberto Juantorena, súčasný predseda kubánskej atletickej federácie, vyhral v Montreale '76 400 a 800 metrov. Tento triumf si dobre zapamätajte v súvislosti s iným, ktorý sa viaže k I. MS v Helsinkách 1983.
Viacero je šprintérskych legiend. Najväčšími sú nesporne Američania Jesse Owens a Carl Lewis, štvornásobní olympijskí víťazi na 100, 200 m, v diaľke a štafete 4 x 100 m. Čierny James Cleveland Owens takto vytrel zrak árijskej rase priamo pred Hitlerovými očami na berlínskej olympiáde 1936, keď predtým v roku 1935 doma v Ann Arbore za 100 minút utvoril päť svetových rekordov (!), medzi nimi i povestných 813 cm v diaľke, ktoré vydržali 35 rokov. Frederick Carlton Lewis napodobnil Owensa na OH '94 v Los Angeles. Hoci aj odvtedy triumfoval v šprinte, diaľke i štafete na OH i MS, chýba mu prvenstvo z 200 metrov. K vytrvaleckým tratiam sa viažu tri slávne mená. Prvý nezabudnuteľný Fín Paavo Nurmi vyhrával na olympiádach 1920-1928 od 1500 m po 10 000 m. V dvojkombinácii individuálnych disciplín (vtedy sa behali aj vytrvalecké štafety družstiev) však iba raz. V roku 1924 v Paríži na 1500 a 5000 m. Iný severan, Lasse Virén, vyhral dvojkombináciu 5 a 10 km hneď na dvoch olympiádach - v Mníchove '72 a Montreale '76. V Kanade sa pokúšal aj o Zátopkovu trojkorunu, ale v maratóne skončil piaty. "Zlínska lokomotíva" Emil Zátopek zvíťazil v Helsinkách '52 obidve "fínske kombinácie" a navyše aj svoj prvý maratón v živote. Obidve najdlhšie trate na dráhe vyhrali aj Rus Kuc v Melbourne '56 a Etiópčan Mirus Jifter v Moskve '80.
Zo žien je nesporne najslávnejšia nedostižná kolekcia štyroch zlatých medailí Holanďanky Fanny Blankersovej-Koenovej na OH '48 v Londýne na 100, 200 m, 80 m prek. a v štafete. Americké švagriné Florence Griffithová-Joynerová a Jackie Joynerová-Kerseeová zase oslnili soulskú olympiádu 1988. Prvá vyhrala 100 i 200 m, druhá diaľku a sedemboj. "Kráľovná Jackie" zaznamenala rovnaký triumf aj o rok skôr na MS '87 v Ríme. Žiaľ, z Göteborgu pre narastajúce zdravotné problémy musela odísť. Obidve šprintérske prvenstvá sa objavujú aj pri menách zlatej éry východonemeckej atletiky - Silke Gladischovej a Katrin Krabbeovej. No absolútne najvýnimočnejší double na MS sa nesporne viaže k menu Jarmily Kratochvílovej. Na prvom svetovom šampionáte v Helsinkách vyhrala 400 i 800 metrov, keď 9. augusta 1983 bežala bez úľav v rozpätí necelej hodiny finále na 800 m a semifinále na 400 m.
Dnes je kráľovná športov rozhodne náročnejšia než v časoch rodáčky z Golčovho Jeníkova pri Čáslavi. Medzinárodná atletická federácia preto vyšla M. Johnsonovi v ústrety, hoci aj tak na MS, ak predpokladáme finálovú účasť na 200 m, bude musieť absolvovať za 9 dní sedem behov. Muž s maskou Bustera Keatona a štýlom čiernej sochy na najrýchlejšom trenažéri chce vyhrať Göteborg, Atlantu a po triumfe na 400 m vyhlásil: "Dokonca si myslím, že rovnako rýchly by som mohol byť aj na 800 metrov..."






