"Toho, Boh dá, nebude, aby český kráľ z boja utekal!" vyhlásil Ján Luxemburský a vyrazil do útoku. Jedine k tomuto výroku by sa dal prirovnať výrok iného Jána - Duckého: "Tak kúpite jednu akciu, ja viem aj od koho by som ju kúpil, a nech si dovolí ju nepredať." Tieto slová, ktoré majú nemalú šancu vojsť do histórie, odzneli v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa. V ňom minister slovenského hospodárstva uvažoval nad tým, ako slovenská vláda bude uplatňovať svoje strategické záujmy v podniku, v ktorom už nemá štát - prostredníctvom FNM - ani jednu jedinú akciu.
J. Ducký v tomto rozhovore odhalil dve veci. Prvou je fakt, že FNM neinformuje vládu o svojich krokoch a dokonca on sám nevedel, že VSŽ Košice je mimo dosahu štátu. A nevedel to ešte dva týždne po tom, ako sa celá aféra prevalila. Doslova uviedol: "To by museli mňa podviesť. Keby to tak bolo, tak by som vyskočil z kože." Pravda, bol na dovolenke a je možné, že nečítal noviny. Možno ešte závažnejší je druhý prezradený fakt - spôsob, akým je rozhodnutý takéto prípady (pretože nejde len o VSŽ Košice, na obzore sú ďalšie spoločnosti) vyriešiť: FNM niekde - na kapitálovom trhu, možno pod rukou, ktohovie - kúpi jednu akciu stopercentne sprivatizovanej spoločnosti, zaradenej do zoznamu strategických podnikov, ktorá sa automaticky stane zlatou akciou. Bude to znamenať, že valné zhromaždenie tejto spoločnosti bude musieť zmeniť stanovy tak, aby sa umožnilo štátu zasahovať v najdôležitejších rozhodnutiach. A J. Ducký môže vo svojej koži pokojne ostať. Nepokojní môžu byť akcionári všetkých podnikov na Slovensku, ktorí si uvedomia, že zákon o zabezpečení záujmov štátu v procese privatizácie strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností je taký pružný, že dovoľuje do zoznamu podnikov zaradených medzi privatizované spoločnosti so zlatou akciou zaradiť kedykoľvek čokoľvek. Paradox, že inštitúcia, ktorá mala akcie predávať, ich bude kupovať, je len logickým vyústením legislatívno-ekonomických absurdít, ktoré sprevádzajú náš vývoj.
Nevedno, ako sa cítili dvaja rytieri, ktorých kone boli priviazané o koňa Jána Luxemburského. Meč v rukách slepca je rovnako nebezpečný pre priateľa aj nepriateľa. Ako to s českým kráľom aj jeho sprievodcami dopadlo, je taktiež známe - padli hrdinskou smrťou. Ako to dopadne s privatizérmi, ktorí nebudú celkom poslušní, je možné vycítiť. Toho, Boh dá, nebude, aby štát (rozumej súčasná vláda) pustil zo svojich rúk čokoľvek, čo v nich môže držať.
Nech si len dovolia akciu nepredať, "by som povedal - no," zakončil J. Ducký.
