Vzťah medzi vojakmi z povolania (VZP) sa na prvý pohľad zdá bezproblémový. Opak je však pravdou. Dnešný stav armád bývalého varšavského bloku, myslím tým sociálne a materiálne zabezpečenie ich príslušníkov, je na slabej úrovni. Príprava mladých VZP na vojenských školách je neúplná. Absolventom chýbajú znalosti z pedagogickej a riadiacej činnosti. Súčasne sa stávajú nepriateľom neschopného nadriadeného, ktorý vycítil svoje ohrozenie zo strany mladého nadaného dôstojníka. Pud sebazáchovy ho núti k obrane, ktorá ho zas núti vyvíjať aktivity, vedúce k zdiskriminovaniu a postupnému psychickému zničeniu podriadeného. Psychický šikan je jednou z najnebezpečnejších foriem šikanu v armáde. Rozpory vzťahu medzi vojakmi z povolania sa automaticky začnú prenášať do vzťahov vojaka z povolania a vojaka základnej služby (VZP-VZS), ako i do vzťahov medzi samotnými vojakmi základnej služby (VZS). Vzťah VZP-VZP by mal byť založený na základe kolegiality a úcty medzi vojakmi. Absolventa školy by sme nemali považovať za mladého, neskúseného vojačika, ale kolegu-spolupracovníka. Skúsení velitelia by im mali pomáhať a odovzdávať svoje skúsenosti. Vo vzťahu VZS-VZP sa VZS vo väčšine prípadoch javí ako výkonný prvok. Myslím tým to, že vykonáva všetky manuálne práce týkajúce sa služby. Je preto potrebné a dôležité, aby tento prvok fungoval, aby mal vytvorené všetky podmienky na prácu a oddych. Musí sa to týkať všetkých oblastí spoločenského života. Väčšina mladých ľudí berie vojenčinu ako zabitý čas. Boja sa vojakov z povolania, obraz ktorých vytvárajú vojaci končiaci základnú vojenskú službu. Tento obraz nie je lichotivý a neprospieva dobrému renomé vojakov z povolania. Málo vojakov vykonáva počas služby v ozbrojených silách práce zodpovedajúce ich civilnému zamestnaniu. Pre vojenskú službu opúšťajú lukratívne zamestnania s lukratívnym zárobkom a armáda im nie je schopná poskytnúť adekvátnu protislužbu. Väčšiu časť služby absolvujú v celodennej zmene alebo v stráži. Cvičiť sa necvičí a kurzy, ktoré armáda vykonáva, v civile neplatia. To je hlavný dôvod, prečo pri odchode do zálohy vojaci konštatujú: "Na vojne som zbytočne zabil čas." Podobne je to aj s časom osobného voľna vojakov. Je potrebné, aby bolo postarané o spoločenské vyžitie sa vojakov základnej služby, aby neležali v izbách medzi štyrmi stenami a plechovými skriňami a počítali dni, ktoré ich delia od "zlatého civilu". V mnohých prípadoch by zlepšenie vzťahov VZS-VZP mohli ovplyvniť velitelia svojím ľudským prístupom k podriadeným. Nie je na škodu vrátiť sa k prvému pohovoru vojaka základnej služby u veliteľa a nebrať to ako formalitu. Podľa psychológov sa z rozhovoru dozvieme množstvo informácií, ktoré veľmi výstižne a presne charakterizujú danú osobu. Na útvaroch sa tejto metóde poznávania človeka nevenuje veľká pozornosť. Namiesto živého dialógu nastupuje konfrontácia. Situáciu sťažuje aj nedostatočnosť spracovania základných poriadkov, základného dokumentu pre riadenie života vojakov. Vzťahy vojakov základnej služby sa javia ako najproblematickejšie. Víťazí konfrontácia, spolupráca je v pozadí. Častým a závažným javom je šikan. Je to negatívny jav smerujúci k prílišnému a zámernému preháňaniu mladých vojakov. Nevzniká len v armáde, trápi celú spoločnosť. Civilný sektor sa tvári, že ho nevidí. V armáde sa však proti nemu musí bojovať, aj keď až 90 percent mladých ľudí prichádza do uniformy s presvedčením, že aj on sám bude objektom šikanovania. Aj preto je až 70 percent vojakov základnej služby schopných znášať šikan bez toho, aby to niekomu nahlásili.

Ako možno tieto choré vzťahy vyliečiť?

V riadiacej práci sa musí pozornosť sústrediť na prácu v jednotkách, kde sa plní množstvo úloh hospodárskeho a zabezpečovacieho charakteru. Nedostatočné vnútroarmádne normy, ich rôzny výklad, prehlbujú neoperatívnosť v živote a činnosti vojakov. Je potrebné rešpektovať ľudský faktor a vo väčšej miere uplatňovať riadenie ľudí. Nové základné poriadky a predpisy sa musia koncipovať jednoznačne a mali by presne vymedzovať činnosť jednotlivých stupňov.

Pri organizácii výcviku a života vojakov je potrebné využívať poznatky psychológie, pedagogiky a sociológie, ale taktiež skúsenosti cudzích armád v organizovaní a vedení výcviku. Vo väčšej miere by mali do hry vstúpiť kvalifikovaní dôstojníci-psychológovia. VZS a VZP majú jednu spoločnú vec, ktorá ich všetkých spája. Sú občanmi v uniforme a bránia hodnoty demokracie. Základom demokracie je otvorený dialóg. Dialóg o otázkach, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. Stopecentnú odpoveď na otázku, ktorú som si položil v úvode: "konfrontácia alebo spolupráca"? neexistuje. Je ovplyvňovaná jedným z najdôležitejších faktorov - ľudským faktorom. Myslím si však, že zdravá konfrontácia dobrej spolupráci neuškodí.

Autor: ĽUBOMÍR ANDRÁSSY, prezident Zväzu