u stanovená na 107, 7 milióna korún. Bilančné ocenenie podniku ku dňu spracovania privatizačného projektu bolo 67, 5 milióna korún. Trhová cena, za ktorú Fond národného majetku (Fond) predal Gemerský mlyn, š. p., bola teda o 50 miliónov vyššia ako bilančné ohodnotenie podniku. Spoločníci, ktorí podnik privatizovali, si na jeho kúpu zobrali úver vo Všeobecnej úverovej banke. Na rozdiel od súčasných kupcov prvou splátkou zaplatili 30 percent z trhovej ceny podniku. Podnik vykazoval straty. Hlavným dôvodom strát boli vysoké prepravné náklady na prísun základnej suroviny do podniku. Len 17 percent surovín bolo z okresu Rimavská Sobota. Novým majiteľom podniku sa podnik pomaly podarilo dostať zo straty do zisku. Časť zisku použili na splátky voči Fondu, časť reinvestovali. Investície smerovali do prívodov vody, prípojky a prestavby celého vykurovania podniku z parného na teplovodnoelektrické. Noví majitelia investovali aj do cestovinárne, kde sa ako doplnkový sortiment vyrába sedem druhov cestovín. Ináč podnik produkuje všetky druhy múky. Majiteľom Gemerského mlynu bolo po prvom roku hospodárenia zrejmé, že sa im nepodarí pri doterajšom ekonomickom výkone splatiť úver v požadovaných splátkach rozložených na päť rokov. Je pochopiteľné, že komerčná banka, ktorá prisľúbila a poskytla úver na úhradu tridsaťpercentnej splátky kúpnej ceny a zároveň aj vypracovala znalecký posudok, vychádzala zo svojho názoru na klienta a presadzovala svoj komerčný záujem. Kúpnu cenu 107, 7 milióna korún pri 30 až 45-percentnom úverovom zaťažení a takmer 20-percentnej úrokovej miere nebolo skutočne možné splatiť. Mlyn pracoval pri minimálnych nákladoch, fixné náklady na jednotku vyrábanej produkcie nebolo možné ďalej znižovať.

Preto z tohto dôvodu spoločníci, ktorí sa stali majiteľmi mlyna, viackrát žiadali patričné inštitúcie o zmenu splátkového kalendára, alebo o zmenu kúpnej ceny. Žiadosti majú celkom 41 strán. Jediným, kto odpovedal, bol Úrad vlády SR počas tretej vlády Vladimíra Mečiara. Spoločníci v rozhovore s denníkom SME vyjadrili spokojnosť s prácou úradu vlády. Konštatovali, že jedine "úrad vlády sa na rozdiel od iných inštitúcií ich žiadosťou zaoberal". Ten postúpil žiadosť na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Spoločníkom odpovedala Ing. Jana Kosírová. Žiadosť o zníženie kúpnej ceny spoločníci zdôvodňovali najmä tým, že v roku 1994 Fond predával akcie z vlastného portfólia, kde kúpna cena nedosiahla ani nominálnu hodnotu tisíc korún. Spoločníci Gemerského mlyna argumentovali v žiadosti adresovanej vláde SR aj tým, že podľa výsledkov verejných obchodných súťaží "sa predal majetok štátu - akcie spoločností, v ktorých bola trvalá účasť Fondu národného majetku až 97 percent, za jednu tretinu ich nominálnej hodnoty". Ku koncu roku 1994 spoločnosť vykazovala pohľadávky vo výške 41 miliónov korún. Podnikatelia sa snažili zaplatiť Fondu tým, že by boli pohľadávky započítané. Navrhovaný zápočet medzi štátnymi akciovým spoločnosťami zakladanými Fondom a Gemerským mlynom, s. r. o., nebol uznaný ani Fondom, ani spoločnosťou FIZAKO, s. r. o., ktorá sa do konca minulého roka zaoberala zápočtami na základe zákona. Zdá sa, že nič nepomohlo. Podnikatelia nemali z hľadiska ceny v privatizácii takú dobrú východiskovú situáciu ako tí dnešní.

Fond sa rozhodol, že odstúpi od kúpno-predajnej zmluvy uzavretej so spoločníkmi firmy Gemerský mlyn, spol. s r. o. Fond poveril správou podniku spoločnosť Považské mlyny a cestovinárne, s. r. o., so sídlom v Piešťanoch. Mandátna zmluva bola uzavretá 20. marca tohto roku, teda skôr, ako vypršal posledný termín na ďalšiu splátku pre Fond. Ten nikdy spoločníkom nedoručil uznesenie č. 13, ktorým odstupuje od zmluvy. Ešte 8. marca tohto roku sa na sekcii vymáhania pohľadávok Fondu oznámili spoločníkom Gemerského mlyna, s. r. o., že záväzky voči nemu môžu vyrovnať do konca júna tohto roku. Spoločnosť si chcela zobrať preklenovací úver z VÚB, a. s. Úver sa im nepodarilo zaobstarať, hoci mali jeho prísľub zo zahraničia. Prísľub úveru zo zahraničia majú spoločníci ešte aj dnes. Patrili medzi najlepších klientov. Penále z omeškania splátok úveru voči VÚB, a. s., počas troch rokov predstavovali "až" 260 korún.

Bolo 10. apríla tohto roku 13. 30 h. Zástupcovia piešťanskej firmy prišli bez ohlásenia. Vošli dnu a majiteľov Gemerského mlyna, s. r. o., pod značným psychickým tlakom (mandatár prišiel s bezpečnostnou službou) prinútil spísať notársku zápisnicu, že odstupujú od zmluvy. Zápisnicu spísali napriek tomu, že JUDr. Vladimír Lexa, ktorý spisoval zápisnicu ako právnik, mal a musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné. Spolu s mandatármi prišli aj členovia novej strážnej služby Profi team z Topoľčian. "Žili sme v strachu, báli sme sa, že budú ohrozené naše rodiny," povedal v rozhovore so SME jeden zo spoločníkov. Spoločníci nemajú prístup ani k bankovému kontu vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., k účtu vlastnej spoločnosti. Podľa VÚB, a. s., "v súlade s bankovými predpismi má Mandátna zmluva právny charakter". VÚB v liste z 5. mája tohto roku spoločníkom oznámila, že od 13. apríla tohto roku nie je možné akceptovať akúkoľvek manipuláciu s účtami a podpismi pôvodných majiteľov. Fond doteraz oficiálne nedoručil spoločníkom doklad o odstúpení od kúpno-predajnej zmluvy. Napriek tomu, že pracovníci FNM SR vedeli o tom, že majetok, ku ktorého správe splnomocnili piešťanskú firmu, nie je ich majetkom a nemajú k nemu iný vzťah ako zaplatenie časti kúpnej ceny, poverili v rozpore so zákonom i zdravým rozumom správou cudzieho majetku iný subjekt. Zápisnica bola podpísaná len jedným zástupcom Fondu, pričom na jej podpísanie je potrebný podpis jeho dvoch zástupcov. Celý prípad bude mať dohru na úseku obchodného súdnictva Krajského súdu v Bratislave, na ktorom spoločníci Gemerského mlyna, spol. s r. o., podali návrh na začatie konania vo veci neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Spoločníci piešťanskej firmy sú zrejme majiteľmi viacerých mlynov, preto je tento prípad aj možným podnetom pre Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.