PRAHA (ČTK) - Hlavnou udalosťou svetového hospodárstva v predchádzajúcom týždni bola nepochybne séria rokovaní, ktoré predchádzali oficiálnemu začiatku výročného zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD) 10. októbra 1995.
Spojené štáty a ich bohatí západní spojenci sú teraz v pre nich neobyčajnej situácii - zatiaľ čo ich štátne rozpočty sú napäté a neposkytujú veľa priestoru na ďalšie výdavky, aspoň časť z potrebných 50 mld USD na vytvorenie stáleho krízového mechanizmu na riešenie budúcich hospodárskych kríz by mohla prísť od iných rýchle bohatnúcich krajín, predovšetkým v regióne juhovýchodnej Ázie. Mexická finančná kríza na začiatku roka bola odvrátená uvoľnením takmer 50 mld USD, ktoré poskytli USA, MMF a Banka pre medzinárodné platby (BIS). Washington však dal najavo, že nie je pripravený na ďalší podobný zásah a varoval MMF, že jeho zdroje budú rozptýlené, ak sa bude musieť zúčastniť na ďalšej záchrannej operácii. USA a ich spojenci vidia riešenie vo vytvorení stáleho krízového mechanizmu, ktorý by mal dostatočný kapitále a v prípade potreby by zasiahol. Washington a jeho desať západných partnerov - Belgicko, Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko, Švédsko a Švajčiarsko - sa už zaviazali, že MMF poskytnú 25 mld USD v rámci takzvaných Všeobecných dohôd o pôžičkách (General Arrangements to Borrow, GAB). Potom štáty skupiny desiatich v nedeľu schválili založenie tohto nového úverového mechanizmu MMF pre mimoriadne prípady, ktorý bude fungovať paralelne s GAB, tiež v hodnote 25 mld USD. Menované štáty sú schopné poskytnúť len časť z druhých 25 mld USD. MMF preto v tomto zmysle spolieha na krajiny ako Austrália, Južná Kórea, Malajzia, Singapur, Thajsko a Španielsko. Niektoré z týchto štátov boli už dávnejšie Fondom vyzvané, aby sa zúčastnili na riešení mexickej finančnej krízy, avšak žiadna z nich sa nevyjadrila pozitívne. Súčasná situácia je však samozrejme považovaná za odlišnú a šance na úspech sú vyššie.
Ekonomický rast v súhrne všetkých krajín sa z minuloročných 3,6 percenta zrýchli na 3,7 a na budúci rok na 4,1 percenta, zrýchlenie rastu však nevyvolá inflačné tlaky. Priemyselne vyspelé krajiny však v tomto roku svoj rast zmiernia z 3,1 na 2,5 percenta a budúci rok na 2,4 percenta. Vyplýva to z polročnej správy MMF Vyhliadky svetovej ekonomiky. Správa chváli centrálne banky vyspelých krajín za úsilie, ktoré venovali vráteniu devízových kurzov hlavných mien späť k fundamentálnym faktorom. Zaslúžili sa o to predovšetkým koordinované intervencie ústredných bánk a zmeny oficiálnych úrokových sadzieb. Prispôsobovanie úrokových sadzieb v záujme odvrátenia rastu inflácie, najmä v USA, sa odrazilo v spomalení ekonomického rastu vyspelých krajín.
