Slovensko v týchto dňoch veľmi intenzívne bojuje o vlastný vnútorný charakter. Schopnosťou uplatniť vyšší princíp pri rozhodovaní sa preukazuje charakter človeka. Ak som nedávno v týždenníku Smena na nedeľu, v súvislosti s výhradami poslankyne Alice Bielikovej k tomu, že novinári dávajú ľudí z HZDS do jedného vreca, naznačil možnosť prejavenia vlastného slobodného postoja k navrhovanému programu schôdze NR SR o vnútropolitickej situácii, ktorá vznikla po násilnom zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska, tak sa napokon ukázalo, že poslanci HZDS sú v jednom vreci. Politické gaunerstvo, ktoré HZDS spolu so svojimi satelitmi preukazuje voči riadne zvolenému prezidentovi republiky, vyvolalo už druhý demarš Európskej únie. Koaličná moc sa od vlaňajšej novembrovej noci prejavila dosť jednoznačne na to, aby si kazdý súdny človek vedel utvoriť názor, aký charakter moci je v Európe a vo svete akceptovateľný. Ak zainteresovaní predstavitelia Európskej únie v Bratislave, Bruseli či Londýne tvrdia, že v stredu na Slovensku išlo o demarš, asi vedia, o čom hovoria. Ak napriek tomu premiér, jeho hovorkyňa a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí tvrdia, že išlo o druh komuniké, zrejme vedia, prečo to hovoria. Svojím počínaním však vťahujú túto spoločnosť do rovnakej schizofrénie, v akej bola v rokoch päťdesiatych a aj v rokoch sedemdesiatych. Všetci vieme, ako sa to skončilo. Do schizofrenickej polohy dostávali spoločnosť vždy konkrétni jedinci svojimi rozhodnutiami pri možnostiach voľby. Podľa M. Pospíšilovej nemáme v jej rozhodnutí ísť do funkcie hovorkyne vidieť politiku, ale profesionálnosť. V podstate hneď v prvých hodinách dokázala opak, jej informovanie o demarši bolo deformované poltickým postojom. Rovnako ako všetci mala možnosť voľby. Už som to raz napísal - házetdéizmus ako spôsob vládnutia bude raz posudzovaný ako komunizmus. Ľudia, ktorí sa rozhodli takému charakteru moci pomáhať, prirodzene, podľa toho. Žiadne hrubé čiary.
Autor: Ľubomír Lintner
