Slovenská republika stráca politickú váhu, tým aj pozitívny vplyv na určovanie svojej cesty do európskej budúcnosti, ba možno povedať, že dnešná vláda vedie slovenskú štátnu loď na útesy. Spôsob uplatňovania moci, pre ktorý sa súčasná vláda rozhodla, je ignorovaním politickej reality a dnešných európskych pomerov. Je výsledkom rozličných osobných sklonov, záľub a preceňovania aj pseudoľudových mýtov, ktoré nemajú nijakú dostredivú spoločenskú silu, tým menej silu štátotvornú a slovenskú spoločnosť osudovo rozdeľujú a trieštia. Dnešná politika slovenskej vlády sa stáva sklamaním pre čoraz väčšiu časť slovenskej spoločnosti, tej informovanejšej predovšetkým.
Oveľa závažnejšie však je, že Slovenská republika sa stáva európskym sklamaním.
Toto sklamanie môže mať nedozierne následky pre budúcnosť Slovenska a stabilitu celej strednej Európy. Slovenská republika ako slobodný a samostatný štát môže existovať len v demokratickej Európe. Túto určenosť Slovenskej republiky dnešná vláda vnútroštátne a zahraničnopoliticky nerešpektuje, a preto koná proti najvlastnejším záujmom Slovenska. Situácia u nás doma a naša pozícia v zahraničí naznačujú, že vláda vykročila proti prúdu čias, proti demokracii. Režim, ktorý vytvára, široko-ďaleko nemá spojencov.
Vládna koalícia po roku svojho účinkovania nemôže svoju vládu zdôvodňovať už len výsledkami volieb. Dnešné položenie Slovenskej republiky, vnútroštátna aj zahraničnopolitická situácia vládnu koalíciu priam vyzýva zmeniť svoje politické ciele a politické prostriedky. Na sklonku 20. storočia sa v strednej Európe nemožno usilovať o absolútnu nekontrolovateľnú moc. Každá krajina, v ktorej by takýto postup zvíťazil, sa z priestoru strednej Európy politicky, duchovne i civilizačne vysúva. To všetko bude napokon zničujúce a sebazáhubné aj pre samotnú politickú moc, ktorá tento odklon vyvolala. Uvedomujú si to v plnej miere všetci tí, ktorí dnešnú moc stelesňujú, ktorí za ňou stoja a ktorí ju podporujú? Chcú skutočne všetci priaznivci dnešnej vládnej koalície zaviesť Slovensko mimo demokratickej Európy?
Praktiky dnešnej vlády polarizovali a zbrutalizovali slovenskú spoločnosť, zaháňajú ju do slepej uličky, znevierohodňujú demokratický proces a naše jednoznačné smerovanie do euroatlantických integračných štruktúr. Hrozí nám izolácia nielen od demokratického sveta, ale aj všeobecné pohŕdanie. Vládna koalícia, ktorá usilovne o sebe živí mýtus zakladateľky štátu, robí všetko preto, aby oslabila jeho demokratickú konzistenciu doma i v kontexte ostatných štátov. Vládni činitelia cynicky odmietli znepokojenia, ktoré vyjadrili doma novinári, vedci, umelci, takisto ako dnes odmietajú znepokojenia, ktoré veľmi zreteľne poslali na adresu Slovenskej republiky štáty EÚ a vláda USA, teda štáty reprezentujúce medzinárodné inštitúcie, do ktorých sa súčasná koalícia pri svojom nástupe veľmi dôrazne verbálne hlásila.
Slovenská spoločnosť sa zmenila na boxerský ring, v ktorom sa unfair údermi likvidujú politickí protivníci súčasnej vládnej moci a označujú sa za likvidátorov štátnosti, hanobiteľov národa, zapredancov západných agentúr atď. Slovná arogancia v prejavoch niektorých vládnych činiteľov a koaličných straníckych predstaviteľov pripomína nielen časy normalizácie, ale aj jazyk päťdesiatych rokov, jazyk nemilosrdného potlačovania akejkoľvek opozície, akejkoľvek kritickej mienky. Je to slovník spoločenskej periférie, ktorý sa ľahko môže zmeniť na jazykovú normu. A nejde pritom len o slovnú brutalitu. Fyzické útoky na politikov či novinárov sú len pokračovaním politiky, ktorá nedokáže viesť s oponentmi dialóg.
Vládna moc metodicky a cieľavedome likviduje demokratické štruktúry Slovenskej republiky. Paralyzuje a ovplyvňuje činnosť ústavných a kontrolných orgánov. Znevažovanie prezidenta a Ústavného súdu bezprostredne ničí demokratické vedomie občanov a navádza tak na nerešpektovanie zákonov na všetkých úrovniach spoločenského života. Stranícka politika v privatizačnom procese, vo verejnoprávnych elektronických médiách aj v licencovaní súkromných televíznych a rozhlasových staníc a v štátnej samospráve, podkopávanie samosprávneho princípu nielen vo verejnej správe, ale aj v zdravotníctve, školstve, vede a kultúre ohrozujú základy demokracie. Pokus o "arizáciu" spoločenskovedných pracovísk SAV Maticou slovenskou svedčí o nebývalom mocenskom zásahu do vedeckého života, snahy ministerstva kultúry napádať práve tieto pracoviská pre údajnú protislovenskosť nemajú obdobu ani v päťdesiatych rokoch.
Vládna moc sa snaží ovládať nielen nezávislú vedu, ale aj nezávislé médiá. Účelovo usmerňuje inzerentov, aby nezávislé noviny stratili ekonomickú základňu. Vytvára nastrčené účelové spoločnosti, ktorým poskytuje kapitál na to, aby noviny zmietajúce sa v ekonomických ťažkostiach postupne získala pod kontrolu a previedla ich na ideologickú platformu vládnej koalície. Táto stratégia sa používa tak proti ústredným denníkom, ako aj proti regionálnym a lokálnym médiám. Vládna moc sa neštíti v boji o kontrolu médií použiť vydieranie a korumpovanie majiteľov či vedúcich pracovníkov inštitúcií, ktoré vlastnia tlačiarenské zariadenia. Verejnoprávne masmédiá, ktoré sú majetkom všetkých občanov Slovenska, využíva vládna moc na účelovú manipuláciu a zavádzanie občanov v prospech úzkych straníckych záujmov.
Vládna koalícia nemá koncepciu národnostnej problematiky, nemá koncepciu zahraničnej politiky najmä voči Maďarom, čoho výsledkom je aj sústavné odkladanie ratifikácie základnej slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy. Skutočnosť, že v samotnej vládnej koalícii sú v tejto fundamentálnej otázke zásadné rozpory, svedčí o tom, že koalícia nemá v základných otázkach geopolitického zaradenia Slovenska jasno. Navyše bezkoncepčnosť zahraničnej politiky voči Maďarsku má odraz vo vnútornej politike, v bezkoncepčnosti koalície vo vzťahu k maďarskej menšine, ktorá tvorí nezanedbateľnú časť voličstva i parlamentu. Kým bude koalícia pokračovať v tolerovaní extrémistických názorov vo svojom vnútri, nemôže nastať stabilita ani v stredoeurópskom priestore. Postoj k maďarskej menšine a jej predstaviteľom ako a priori nepriateľský je tým najhorším, najnezodpovednejším variantom riešenia národnostnej otázky. K destabilizácii v tejto oblasti prispieva aj predložený vládny návrh zákona o štátnom jazyku, ktorý jednoznačne zasahuje do ústavných politických práv občana. Odvolávaním sa na vlastenectvo, na národnú hrdosť, pod zámienkou ochrany a záchrany slovenského jazyka chce znemožniť občanovi ústavne zakotvenú slobodu prejavu a právo na informácie.
Dnešná vláda postavila svoju politiku na osvedčenom boľševickom hľadaní nepriateľov štátu, štátnosti - doma i v zahraničí. "Nepriatelia" sú všetci, ktorí majú - iný názor. Počet účelovo vyrábaných nepriateľov Slovenska je priamo úmerný stupňu demontáže demokracie na Slovensku.
Zoči-voči moci, ktorá ustavične atakuje a podľa možnosti likviduje všetkých, ktorých pokladá za svojich politických súperov, vyzývame demokratických občanov, aby otvorene prejavili svoj nesúhlas so svojvôľou a autoritárskou aroganciou režimu. Režimu, ktorý v konečnom dôsledku ohrozuje všetko dobré, čo sa na Slovensku vytvorilo a uchovalo. Ohrozuje plody práce starších generácií, ohrozuje vzdelanosť a kvalifikáciu, ohrozuje šance mladých ľudí, ohrozuje možnosť dôstojného, slušného života. Bolo by malodušné, ba priam zbabelé padnúť pred týmto režimom na kolená. Ústava Slovenskej republiky zatiaľ umožňuje každému nezastrašenému občanovi spoľahlivú základňu, z ktorej môže demokraciu na Slovensku účinne brániť.
Nechceme štát slúžiaci vládnej moci, chceme štát demokratický, ktorý bude slúžiť nám, všetkým občanom Slovenskej republiky.
Fórum inteligencie Slovenska vzniklo v júni 1993 ako občianske združenie, ktoré svojimi aktivitami chce upozorňovať na deformácie a okliešťovanie demokratických občianskych a ľudských práv, vytvárať a pestovať kritické vedomie o spoločnosti. K dnešnému dňu má združenie viac ako 1500 signatárov.
Hovorcami Fóra inteligencie Slovenska sú: doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc.,Ing. Karol Kállay, Milan Lasica, PhDr. Iveta Radičová, CSc., prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc. K vyhláseniu Fóra inteligencie Slovenska okrem nich svoje podpisy pripojili: Ladislav Ballek, prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc., doc. PhDr. Martin Bútora, akad. mal. Miroslav Cipár, prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc., Eugen Gindl, Lajos Grendel, prof. MUDr. Michal Horňák, DrSc., PhDr. Ivan Kamenec, CSc., PhDr. Dušan Kováč, DrSc., prof. RNDr. Ladislav Kováč, DrSc., Marián Labuda, doc.Ing. Štefan Markuš, DrSc., PhDr. Vladimír Petrík, CSc., prof. RNDr. Ján Pišút, DrSc., Július Satinský, akad. mal. prof. Rudolf Sikora, Pavel Vilikovský, JUDr. Katarína Zavacká, CSc.
