Sudek, Drtikol, Saudek, Stano... V takejto zostave sa, slovami renomovanej českej teoretičky a šéfredaktorky Fotografie magazín D. Mrázkovej, ocitol jeden z členov slovenskej novej vlny vo fotografii a zároveň jej symbol - Tono Stano (narodil sa 24. 3. 1960 v Zlatých Moravciach). S týmto zaradením by určite súhlasil aj sám Stano, pretože prvých dvoch fotografov bezvýhradne uznáva a tretieho len s menšími výhradami. Absolvent bratislavskej ŠUP-ky a pražskej FAMU (skončil roku 1986) zostal po štúdiách v Prahe, kde je šťastne ženatý, má dve deti a okrem fotografovania je jeho najväčšou mániou rybárčenie. Účasť na skupinových výstavách a stupňujúca sa frekvencia jeho fotografií v hustnúcej sieti svetových reklamných agentúr hovorí o Stanovej vzrastajúcej žiadanosti na trhu. Súčasná samostatná výstava Tona Stana, ktorá v Národnom technickom múzeu v Prahe potrvá do konca decembra, potvrdzuje, že jeho fotografie zaoberajúce sa prevažne témou ženského aktu patria do európskej špičky.
# Výstava v Národnom technickom múzeu v Prahe je po dlhšom čase vaším samostatným vystúpením. Dozrel teda čas na uverejnenie fotografií?
"Moja odmlka bola zámerná, pretože predtým som sa zúčastnil dnes už na nespočetných skupinových výstavách, no satisfakcia bola minimálna. Skupinová výstava sa totiž vydarí tak jedna zo sto. Na súčasnej výstave je 51 veľkoformátových fotografií, ktoré sú mojím osobným výberom z uplynulých štyroch rokov."
# Aký je váš pocit z tejto malej retrospektívy?
"Mám pocit, že ide o moju prvú výstavu, ktorá je dotiahnutá do detailov. Neviem však posúdiť, do akej miery sa fotografie vo výraze posunuli, pretože nemám od nich dostatočný odstup. Taktiež by som nevedel odpovedať, ktorá fotografia je pre mňa dôležitejšia. Každá totiž vznikla z nejakého dôvodu, a keď je hotová, tak sa potom stáva nutnou súčasťou celkovej architektúry budovy. Neviem povedať, čo mám radšej: či dvere, alebo okno."
# Leitmotívom vašej tvorby je i naďalej ľudské telo. Dá sa v tejto téme nájsť ešte niečo nové?
"Ženské telo je pre mňa nevyčerpateľnou témou. Zo ženy pochádza všetko - nakoniec aj ten chlap. Ja som však chcel pohľad na ne zúžiť, a preto je aj štylizácia v mojich fotografiách taká výrazná."
# Nikdy ste nepoužívali mužský akt?
"Kedysi som ho robil, ale odrazu ma celkom spontánne prestal zaujímať a vyhranil som sa na ženský model. Robím totiž len to, čo ma nadchne a dodáva mi energiu k realizácii. Keby som len koncepčne vymýšľal veci, ktoré by som mechanicky realizoval, pripadal by som si ako pri vyplňovaní nejakých koloniek."
# Ako si vyberáte modelky?
"Nemám vybudované depo s modelkami. Rád fotografujem len krátky čas, ale o to dlhšie sa na fotografovanie pripravujem. €asto sa s mojimi modelmi pred fotografovaním stretávam, kde si povieme, čo chceme v danej fotografii dosiahnuť. Keď sa tento `prípravný` proces urýchli, fotografovanie sa predĺži tak, že zostane predĺžené."
# Paralelou k vašej voľnej tvorbe je využívanie fotografie v komerčnejšom zameraní. Nemuseli ste ísť v tejto polohe do prílišných kompromisov medzi podriadením sa "diktátu" zákazníka a snahou o vlastnú optiku?
"Mám dosť ponúk na zákazky, pričom mi čoraz viac záleží na objednávateľovi, s ktorým sme na jednej lodi. Keď sa dohodneme na spolupráci mám pocit, že mu musím poslúžiť, a v tom je rozdiel medzi voľnou tvorbou a zákazkou. Vyhovuje mi to a zároveň sa to dopĺňa. Pritom však nezľavujem zo svojich kritérií, a preto nemusím ísť do kompromisov."
# Ako ste sa vyrovnali s kunsthistorickým termínom, že patríte do inscenovanej fotografie? Je to, čo robíte, vôbec inscenovanie?
"Kunsthistorici si potrebujú veci pomenovať, aby sa v tom lepšie orientovali. Aby som pravdu povedal, v poslednom čase neinscenujem, ide skôr o hľadanú fotografiu. Na začiatku si nahodím nejaký nápad - to by sa azda dalo označiť ako inscenovanie - ale potom to veľmi často ide do improvizácie."
# Napriek niektorým záslužným aktivitám v oblasti prezentácie fotografie sa zdá, že tomuto médiu sa ešte nedostalo patričného uznania. Aká je momentálna situácia v €echách?
"Hoci česká fotografia patrí medzi absolútnu svetovú špičku, v Národnej galérie doteraz neexistujú zbierky fotografie... V €echách je pár zberateľov, ktorí budú vlastniť zrejme unikátne kolekcie. Je známe, že napríklad väčšina Drtikolových či Sudkových fotografií je v Amerike a Francúzsku v rukách súkromných zberateľov a galérií. U nás niektorí podnikatelia začínajú do tejto oblasti investovať a tým ju zároveň podporujú. Jedným z takýchto ľudí je aj spolumajiteľ firmy Pos Am Pavol Kneppo, ktorý sa zaujíma o slovenské maliarstvo a fotografiu, a stál aj pri vzniku mojej výstavy. Vo svojej zbierke má aj môj Zmysel."
# €eské médiá už publikovali problém ukradnutia vašej slávnej fotografie Zmysel na reklamné účely iných firiem. Aký je váš názor?
"Fotografia Zmysel je založená na znakovej charakteristike ženy a ľudí zjednodušenie zaujíma. Dnešný svet je taký preplnený, že poteší, keď je niečo jednoducho vyriešené a pritom to má svoj náboj. Celkom logicky si takúto fotografiu vyberú aj reklamné agentúry, pretože na ňu skutočne reaguje dosť ľudí. V poriadku to je, ak sa s dotyčnou firmou dohodneme, piráti by mali plakať. Plač by im mala zaručiť agentúra Nox, ktorá ma zastupuje."
# Pokúšali ste sa niekedy o experiment vo fotografii?
"Vyznávam čistý fotografický proces, čo zodpovedá celkovému zameraniu smerom k čistote a nemám už potrebu experimentovať. S radosťou prehrabávam do hĺbky menšie územia, preto sa fotograficky cítim viac ako hrobník než ako roľník."
# Vašu stúpajúcu popularitu potvrdila aj súčasná výstava, ktorá vyvolala už pred samotnou vernisážou veľký záujem. Ako sa vyrovnávate so slávou?
"Ak vôbec možno hovoriť o nejakej sláve, tak len ako o vedľajšom produkte, ktorý by som rád pustil do kanála. Sláva žije mimo mňa. Ku mne sa dostanú len vonkajškové prejavy, keď mi niekto napíše dopis, alebo požiada podpísať katalóg, alebo mi povie, že sa mu moje fotografie páčia. Samozrejme, uznávam, že ma zaujíma robiť veci, ktoré ľudí oslovia a pritom viem, že nie som schopný zaznamenať nové informácie. Nemám čas ani na noviny..."
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
