l Emila Komárika).
J. Čarnogurský sa vo svojej správe zamýšľal nad transformáciou, ktorou v uplynulých rokoch od novembra 1989 prechádzal pôvodný protiklad medzi komunistami a nekomunistami a vyústil do dnešného protikladu medzi dvoma politickými filozofiami pre Slovensko. "Niekdajší komunisti síce uznávajú prednosť demokracie, ale neveria, že v SR sa dá vládnuť za plnej účasti demokratických síl a rešpektovania demokratických pravidiel, ani že Slovensko je schopné vládnuť si samo, a nazdávajú sa," konštatoval J. Čarnogurský, "že politickú stabilitu u nás možno dosiahnuť dominanciou jednej politickej sily.
(Pokračovanie na 2. strane)
Druhá filozofia verí, že občanov Slovenska možno zjednotiť na základe vyváženia ich legitímnych záujmov, že je u nás dosť slušných ľudí schopných dohodnúť sa. Táto filozofia vychováva ľudí, aby mali charakterovú pevnosť pre udržanie slobody. Prvú filozofiu vyznáva praktickou politikou HZDS, k druhej sa hlási KDH. Ak by prvá politika zvíťazila, pre SR by to malo zlé následky." J. Čarnogurský pripomenul úsilie KDH, orientované na dohodu politických síl, ktorá sa premieta i do vlády širokej koalície, a vysvetlil dôvody, prečo KDH v súčasnosti nevidí podmienky na akékoľvek rokovanie s HZDS. KDH je rozhodnuté robiť účinnú opozičnú politiku a proti autoritárskej politike používať praktický odpor.
Ján Čarnogurský upozornil na to, že politika HZDS vedie SR do vnútorných rozbrojov a medzinárodnej izolácie. Uviedol, že demarš Európskej únie SR bol iba druhým tohto typu, prvý adresovali pred troma rokmi juhoslovanskej vláde. Pripomenul, že kým KDH spoluurčovalo politickú líniu SR, žiadne demarše zo zahraničia neprichádzali. Zdôraznil ďalej, že v parlamentných a komunálnych voľbách dosiahlo KDH ako jedna z mála strán lepšie výsledky ako v predchádzajúcich. V intenciách päťročného vývoja KDH od novembra 1989 v kontexte s politickou orientáciou SR predložili delegátom správy aj podpredsedovia E. Komárik, M. Dzurinda, I. Šimko a F. Mikloško, ktorí kriticky analyzovali výsledky zahraničnej a ekonomickej politiky KDH, jeho postavenie a pôsobenie v koaličnej vláde i dôvody, pre ktoré KDH nie je v niektorých vrstvách obyvateľov SR akceptované.
Medzi hosťami, ktorí sa v sobotu predpoludním prihovorili delegátom, bol aj predseda DU premiér J. Moravčík. Ocenil stabilitu KDH v našom politickom živote, ktorá sa prostredníctvom ministrov, nominovaných KDH do jeho kabinetu, preniesla i do vlády širokej koalície.
Snem potom prerokoval stranícke dokumenty a zvolil funkcionárov hnutia i Radu KDH (44 členov), najvyšší orgán KDH v období medzi snemami. Vo všeobecnej diskusii odznelo viacero názorov týkajúcich sa procesu zjednocovania pravicových a stredových strán či úloh KDH v nastupujúcich pomeroch.
Na tlačovej besede J. Čarnogurský uviedol, že uprednostňuje variant, aby súčasná vláda nepredkladala rozpočet do NR SR, pretože pri odmietavom postoji HZDS to nemá zmysel. M. Dzurinda podporil tento názor tvrdením, že podľa zákona o rozpočtovom hospodárení rozpočtové provizórium nastupuje aj v prípade neschválenia rozpočtu, aj v prípade jeho nepredloženia. V otázke prípadných predčasných volieb predseda KDH potvrdil, že KDH bude mať o ich konanie záujem iba vtedy, ak by prieskumy verejnej mienky ukazovali, že by voľby dopadli inak ako v septembri 1994. V závere rokovania účastníci snemu prijali uznesenie a vyhlásenie k demokratickým silám na Slovensku, v ktorom ich vyzývajú, aby svojím konaním zabránili zneužitiu volebných výsledkov a nastoleniu autoritatívneho režimu.
Autor: SME - eb, jo
