Vojenský konflikt v Bosne i ďalší prístup západnej aliancie k nemu zatlačili vo štvrtok do pozadia debatu nemeckého Bundestagu o štátnom rozpočte. Opozícia, ktorá si inokedy nenechá ujsť príležitosť podrobiť finančný plán vládneho kabinetu kritickej masáži zo všetkých strán, nechala tentoraz rozpočtové boxerské rukavice na klinci. Hoci to, čo zaznelo počas druhej schôdze Bundestagu o rozpočte na rok 1995, malo s financiami málo spoločné a nedá sa nazvať ani jednohlasným prikývnutím, ukázalo tendenciu rovnakých pozícií vládnej koalície i podstatnej časti opozície v zahraničnej politike.
Najvyšší predstavitelia bonnského kabinetu poslancov informovali o pripravenosti Nemecka poskytnúť spojencom v prípade odsunu jednotiek modrých prílb z bývalej Juhoslávie lode, transportné prostriedky, lobbystickú podporu i bombardéry typu Tornádo. Následná diskusia v Bundestagu už bola len rekapituláciou predchádzajúcich debát na tému, ktorá mesiace poznamenala nemeckú vnútropolitickú scénu. Kancelár Helmut Kohl pritom tvrdo odmietol narážku opozície, že terajšia vláda začína tancovať podľa rytmu a melódie generálov. Minister zahraničných vecí Klaus Kinkel zdôraznil solidárnu povinnosť Nemecka ťahať za jeden povraz s ostatnými spojencami v NATO, i keď je to pre Bonn riskantné. Predseda sociálnych demokratov Rudolf Scharping v stanovisku najsilnejšej opozičnej strany uviedol, že sociálni demokrati sú za zotrvanie príslušníkov mierového zboru v Bosne. V prípade potreby však súhlasia s odsunom UNPROFOR. Tým naznačil možnosť pomoci Bundeswehru v ústupovej akcii.
Šéf SPD si neodpustil Klausovi Kinkelovi vmiesť do tváre, že má nemeckú zahraničnú politiku "pevne v rukách" asi ako svoju stranu FDP. Lenže Scharpingova kritika pomerov v Strane nemeckých liberálov nemierila proti náklonnosti bonnskej vládnej koalície vyslať vojakov Bundeswehru na žiadosť spojencov práve do najproblematickejšieho konfliktu v Európe. Cez víkend vyšli najavo starosti nemeckého kancelára, ktorý začiatkom minulého týždňa niekoľkokrát telefonoval s ministrom zahraničných vecí telefonoval. Klaus Kinkel, politicky deklasovaný a kritikou straníckej základne na hranicu dezilúzie zatlačený predseda FDP, na mimoriadnom zjazde v Gere (11. a 12.12.1994) navrhol svoje odstúpenie z funkcie a žiadal hlasovanie o dôvere. Po prvom dni sa delegáti zjazdu FDP zľakli odvahy, s akou vyčítali svojmu predsedovi chyby a hlasovanie o dôvere dopadlo podľa Klausa Kinkela s akceptovateľným výsledkom. Podarilo sa tým, tvrdia nemeckí pozorovatelia, zabrániť vážnej koaličnej kríze, čo však nemožno povedať o urovnaní pomerov v FDP. Stabilita FDP bude mať strategický vplyv na budúcnosť bonnského vládneho spojenectva. No i keby volič uštedril FDP, a tým aj vládnej koalícii lekciu a opäť rozkolísal bonnské politické vzťahy, v otázke nemeckej účasti v operácii na Balkáne sa bude meniť pramálo.
V piatok ráno zasadali koaliční partneri v úrade spolkového kancelára a dohodli sa na vojenskej podpore partnerov NATO v eventuálnej akcii odsunu modrých prílb z Juhoslávie. Formálne rozhodnutie schváli vládny kabinet na zasadaní v stredu. Vzápätí odošle Nemecko odpoveď centrále Severoatlantickej aliancie. Oznámil to na tlačovej konferencii v piatok minister úradu spolkového kancelára Fridrich Bohl. Medzitým podá vláda správu výborom Bundestagu. Na možnom odsune mierového zboru OSN z Bosny sa zúčastní dva až tritisíc vojakov Bundeswehru, 10 bombardérov Tornádo, plavidlá spolkového námorníctva, sanitné oddiely a zbory pionierov. Nasadenie Bundeswehru mimo hraníc Nemecka umožňuje rozsudok spolkového Ústavného súdu v Karlsruhe z 12. júna tohto roku. Ešte pred akciou musí záver nemeckej vlády schváliť parlament jednoduchou väčšinou, čo pri súčasných náladách Bundestagu nebude problém.
(Autor je spravodajcom SRo v Nemecku)
Autor: BRANISLAV ZVARA
