"Nie. Na toto môžem jednoznačne povedať, že nie. Keď sa vyberali poslanci do FZ, keď sa tvorila kandidátka na žilinskom sneme v marci 1992, tak sa rátalo s tým, že uplynie celé funkčné obdobie poslancov. Nikto vtedy ani v najodvážnejších predstavách neprišiel s teóriou alebo myšlienkou, že štát sa rozdelí za niekoľko týždňov. Takýmto spôsobom boli aj poslanci presviedčaní, pretože všeobecne nebola veľká ochota ísť do FZ. Aj ja som si v tom čase uvedomoval, že nechať Mečiara bez istej kontroly a možnosti korekcie či už vo vláde, alebo v politickom živote by bolo priveľkým hazardom. Na jar 1992 som už tieto skúsenosti mal. Preto on veľmi nástojil, aby som konkrétne ja išiel do FZ, pretože som už vtedy pochopil, že ma potreboval čo najďalej od výkonu svojej moci. Neubránil som sa vtedy istému výstupu, keď sa silou-mocou snažil o to, aby som išiel do FZ, lebo je to veľmi dôležité. Povedal som, že ak je to také dôležité, súhlasím, ale poďme spolu. Ešte aj pri nástupe do vlády a do parlamentov sa stále hovorilo o celom funkčnom období, dokonca aj po prvých rokovaniach stále prevládal názor, že predsa nie je možné taký zložitý mechanizmus, ako je spoločný štát, rozdeliť za niekoľko týždňov, ale je potrebné, aby sa to funkčné obdobie v zákonom stanovenom termíne ukončilo."

Kedy ste vlastne zistili, že spoločný štát bude asi rozdelený?

"Zlom nastal pri zostavovaní vlád, vtedy sa začali črtať prvé perspektívy našej budúcnosti. Jedným zo signálov bol fakt, že Klaus nemal záujem o predsedu federálnej vlády a stal sa českým premiérom. Takisto dosť silná garnitúra z ODS nekandidovala do federálnej vlády, ale do českej. To už bol jasný signál, že federálna vláda zrejme nemá takú perspektívu, aby sa tie najsilnejšie osobnosti z ODS venovali jej problematike. Veľmi dôležité bolo to prvé stretnutie v Brne vo vile Tugendhat. Zrejme bude viac názorov na túto polhodinku či skôr hodinku, keď boli V. Mečiar a V. Klaus sami. My ostatní sme medzitým voľne hovorili o našich predstavách. Nespomínam si na žiadny materiál, ktorý by bol vopred pripravený, nemyslím si, že existoval nejaký plán HZDS, že začneme najprv takto a potom niekde skončíme. Ak existoval, tak jedine v hlave premiéra. Nikdy sme žiadny takýto materiál nerozoberali, nepripravovali sa na nič, čím začneme a kam by sme sa mali postupne dopracovať. To jednak nie je systém práce V. Mečiara, ktorý nikdy nepotreboval a nepotrebuje ani dnes, aby sa so svojimi najbližšími radil o tom, ako bude postupovať. To samo o sebe je skôr vtip. Pravdou je, že existovali dva rozdielne názory, ale tie neboli žiadnym tajomstvom a tie sme mali aj vo volebnom programe a tie existovali v podstate už vo volebnom programe VPN. Budem hovoriť o národe, pretože citujem z programu VPN, že slovenský národ bude partnerom ostatným demokratickým národom Európy. A teraz sa vrátim k volebnému programu HZDS alebo predstavám, aké sme vtedy mali a k rozdielu od predstáv ODS. My sme prišli s predstavou dvoch republikových vlád, ktoré si vytvoria federálny orgán ako orgán servisný. A malo byť predmetom dohody, ako dvaja partneri budú formovať tento orgán, aké bude mať kompetencie a akým spôsobom bude zasahovať do vzájomných vzťahov. Na strane ODS bola predstava silnej federálnej vlády, stále so známym pomerom 2:1 s tým, že prenechá nejaké právomoci a kompetencie národným vládam, čím určuje ich vzťahy. To bol základný prístup. Začali sme skôr hovoriť o tom, čo by malo byť v kompetencii republikových vlád a čo by nespochybniteľne malo byť predmetom výkonu spoločného orgánu. Začali sme teda tým, o čom sme si mysleli, že nebude potrebovať dlhé diskusie. Preto sme začali hovoriť o obrane, zahraničnej politike, o mene, s tým, že je to otvorená diskusia o kompetenciách a právomociach republík tejto ešte stále federácie a čo delegujeme zdola na spoločný orgán, ktorý bude skôr servisným orgánom partnerov, ktorí sa dohodnú, než orgánom, ktorý by im určoval zhora ich právomoci. Čiže po krátkej dobe, ktorá mohla byť niečo medzi polhodinou a hodinou, sme dospeli k takýmto základným informáciám."

Aká bola ich prvá reakcia?

"S veľkým záujmom počúvali a nič nenaznačovalo, že dôjde k nejakej konfliktnej situácii. Po týchto základných informáciách o prístupe a predstavách sa premiéri vrátili a je pravdou, že ich niekto informoval o obrannej a menovej únii. Ale to sme pokladali iba za vstup do prvého stretnutia, kde sme si hovorili o veciach, o ktorých zrejme nemusíme diskutovať, a boli sme pripravení diskutovať o ostatných právomociach a zodpovednosti za iné rezorty, ako je zahraničný obchod a podobne. O veciach nespochybniteľných sme si predstavovali, že budú naďalej fungovať v zmysle tejto federácie - lenže každý z nás mal trochu inú predstavu, čo to tá skutočne autentická federácia je, v čom je tá autenticita a odkiaľ vlastne pramení základná moc, ako sa deleguje, či je to zhora nadol alebo zdola nahor, a čo vlastne v tejto fáze vývoja vzťahov Česko-Slovenska je možné a čo nie. Vôbec sme neprišli s myšlienkou, že tu bude nejaká obranná únia."

Vznikol vtedy konflikt medzi oboma premiérmi?

"V podstate v okamihu, keď tam obaja vstúpili, tak naša diskusia nebola ukončená, bola to akási rekognoskácia zásadného prístupu k problému. Predsa nie je ani možné za 30 minút či za hodinu dospieť k nejakým rozhodnutiam. Jednako, keď bol tlmočený obsah tej diskusie Klausovi, je pravdou, že reagoval spôsobom, že niet o čom hovoriť, že neprišiel hovoriť o rozdelení Česko-Slovenska, ale o federácii, a teda nemá zmysel diskutovať. Ale po tejto krátkej, na jeho vtedajší prístup k veciam dosť prudkej reakcii, sme samozrejme reagovali, že diskusia sa začala a sme pripravení hovoriť o probléme v celej jeho šírke."

Mečiar v tom čase často hovoril, že samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej, prípadne, že česká strana po 30 minútach bola ochotná skončiť rokovania a že to bola slovenská strana, ktorá štát zachraňovala. Bola to iba istá obranná reakcia pred zahraničím, alebo to bolo niečo, čo mohlo vystihovať tieto rokovania?

"Jedno je isté, že čierny Peter, ale treba brať tento výraz s rezervou, kto bude vinný za nejaké rozdelenie spoločného štátu, ten stále visel nad touto diskutujúcou skupinkou a nikto sa k nemu nehlásil. Skôr vládla situácia, kto koho prichytí pri tom, že mu pripravil dosť dobrý dôvod na označenie za toho, kto vlastne neoddiskutovateľne dal na to zjavnú príčinu. Niekto bol ochotný za zjavnú príčinu považovať tento prístup k problému vytvorenia spoločných orgánov, ale to nie je dostatočne preukázateľné. Mohol by som potom uvádzať známe príklady, keď Klaus povedal, než nejaké experimenty, tak to radšej dva suverénne nezávislé štáty. Ja som argumentoval veľmi často usporiadaním Belgicka, kde aj keď existuje rozdiel vo veľkosti štátov, že sú zastúpené paritne v rozhodujúcich orgánoch spoločnej vlády, rovnako v zahraničnej službe, že sa na to prísne dbá a každý rok je boj o rozpočet a o rovnováhu medzi právomocami a zodpovednosťou Flámov, Valónov a belgickej vlády. A že si viem predstaviť na základe našich skúseností a našej reality, že budeme uvažovať o tom, ako usporiadať naše spolužitie tak, aby zanikli všetky tieto zdroje napätia, ktoré vyplývali z toho, že nikto nevedel, akým spôsobom fungujú finančné toky, kto sa akým spôsobom zúčastňuje na tvorbe národného dôchodku, čo vlastne znamená tzv. prerozdeľovanie. V prgrame HZDS nenájdete naozaj formuláciu, ktorá by hovorila o tom, že chceme samostatný slovenský štát."

Prekvapilo vás niečo na reakciách ODS?

"Prekvapil ma istý chlad, až by som povedal obchodný vzťah či kalkulácia vo vzťahu k tomuto problému, bez akýchkoľvek pocitových alebo civilizačných väzieb vzhľadom na prežité desiatky rokov. Skutočne veľmi rýchlo sa vzdali myšlienky, aby sme skúsili podrobne a zodpovedne objasniť, kde sú príčiny napätia a nedorozumenia, čo ich spôsobuje, a aby sme ich skúsili odstraňovať a udržali spoločný štát. Prevládli jednoduchšie, rýchlejšie riešenia."

Nemyslíte si, že z hľadiska legitimity tohto štátu by bolo vhodnejšie, keby sa konalo referendum? Z praktického hľadiska bolo výhodné a rozumné referendum nekonať, napokon ani v Smene sme referendum v tom čase nepodporovali, lebo sme sa obávali vyhrotenia napätia medzi občanmi oboch republík. Cítim to však ako istý nedostatok pri vzniku štátu.

"Určite máte pravdu, ale skúsme sa nad tým zamyslieť a vnímať atmosféru tých dní. V tomto štádiu obe strany v snahe vysvetliť svoju situáciu a prístupy často využívali argumenty, ktoré málo súviseli s realitou. Hlavne argument, kto na koho dopláca, kto na úkor koho žije. Je niečo strašné žiť v takomto prostredí a myslím si, že sa toto napätie stupňovalo, čo neviedlo k dobrému výsledku a k lepšiemu vzťahu. Takto som to pociťoval a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy. Tu existovali dva prístupy, jeden zložitejší, pracnejší, ktorý by aj vrhol nejaké svetlo na minulosť, že by sa vysvetlilo, ako vlastne spolu žijeme a ako by sme chceli ďalej spolu žiť. Znova zdôrazňujem, že som bol dosť zarazený veľmi slabučkým záujmom až nezáujmom zo strany ODS. Asi pred rokom to Petr Pithart na jednom stretnutí povedal veľmi presne - rozdelenie bolo legálne, ale nie legitímne. Zrejme ide skôr o legitimitu morálnu než právnu. Ja som bol presvedčený, že keby sa v tom čase konalo referendum, tak na Slovensku nepochybne dopadne v prospech spoločného štátu. Možno by takéto referendum zabránilo na tri roky tomu, aby sme sa k tejto otázke vracali a federálny štát by tri roky musel ostať zakonzervovaný v tých nepriehľadných vzťahoch, v akých existoval. Čo by to prinieslo pre dobré vzťahy, neviem, skôr si myslím, že málo dobrého, lebo trend bol negatívny."

Ako vás počúvam, tak cítim istú, nehovorím ani nostalgiu či smútok, skôr akési zrelé poznanie toho, čo je a čo mohlo byť. Vy si myslíte, že to bolo zlé rozhodnutie rozdeliť spoločný štát?

"Bolo to jediné možné rozhodnutie, za účasti týchto dvoch partnerských politických strán, ktoré o tom rokovali. Jednak preto, že k inému rozhodnutiu sme neboli schopní dospieť. Znova si pomôžem Klausovým citátom, že z krátkodobého hľadiska to pre Slovensko nebude žiadne víťazstvo, pretože tu naozaj nejestvovali žiadne centrálne orgány, ani ambasády, banka atď. To sme vôbec nemali, kým Praha na to bola pripravená, tam na to stačilo len inštitúcie premenovať, a možno ani len nezmeniť logo, zástavu. Ale na druhej strane z dlhodobého hľadiska nemôžem tvrdiť, že existencia štátu pre národ je niečo, čo by mu mohlo ublížiť. Nakoniec už Masaryk hovoril, že národ potrebuje štát, aby bol plnohodnotným národom. To sú veci, ktoré nemôžeme postaviť na hlavu, lebo sa nám niečo podarilo a niečo nie.

Správnosť niektorých rozhodnutí potvrduje až nasledujúci vývoj. Kultúrnejší, civilizovanejší vývoj Slovenska po roku 1993 by oveľa viac schvaľoval alebo potvrdzoval správnosť tohto rozhodnutia, čo cítim ako istý problém slovenskej spoločnosti, keď by značná časť nebola proti vzniku štátu, keby s tým nebolo spájané vládnutie politika ako je Mečiar.

"Ja som to tiež vedel, ale nemal som obavy, stále som si myslel, že to budeme vedieť korigovať. Nevedel som si predstaviť, že dôjde k takým katastrofálnym deformáciám. Tak ako november 1989 a revolúcia nemôžu za to, ako sa máme dnes, tak ani rozdelenie Česko-Slovenska nie je priamou príčinou toho, ako sa dnes máme. Pretože aj o jednom aj o druhom potom rozhodli ľudia vo voľbách. Aj dnes môžu vo voľbách rozhodnúť, čo pred 1989 nemohli, že sa môžeme vrátiť pred rok 1989, ak si zvolia KSS. Obviňovať dnes z dnešnej situácie v jednej rovine november a v druhej rozdelenie ČSFR by som považoval za veľmi zjednodušené."

Čo ste očakávali v januári 1993 a čo sa vám z týchto očakávaní splnilo a čo nie?

"Očakával som, že sa staneme normálnou európskou demokratickou a v budúcnosti aj prosperujúcou krajinou. Očakával som skrátka, že nezlyháme politicky. Očakával som, že Slovensko nebude zázrakom, že nebude ani tigrom strednej Európy, ani Švajčiarskom, ani že budeme o desať rokov medzi desiatimi najprosperujúcejšími štátmi na svete, očakával som však, že sa obrovský rozdiel desaťročí, ktorý sa vytvoril medzi Slovenskom a štátmi EÚ, zníži a povedzme o 10-15 rokov budeme v porovnateľných pomeroch, ako je Rakúsko a iné štáty. Hoci s mnohými nedostatkami, ale skrátka budeme súčasťou tohto procesu. Toto som očakával a toto sa mi nesplnilo, pretože došlo k zámernému poškodeniu tejto krajiny. Zdôrazňujem, že tu ide evidentne o zámer, a nie o nedostatok inteligencie či pochopenia pre rešpektovanie pravidiel EÚ, ale jednoducho je to zámer a každému súdnemu človeku je jasné, že súčasná vládna garnitúra robí všetko pre to, aby sme sa nestali súčasťou ani NATO, ani EÚ, pretože by jednoducho nemohli používať praktiky, ktoré používajú v tejto izolovanej časti Európy, kde sa správajú ako Džingischán, ako okupanti vo vlastnom štáte, kde sa správajú ako mafistický gang. Toto som neočakával."