Bola vôľa poslancov vo FZ po rozdelení taká dominantná, že sa ČSFR musela rozdeliť?
"Myslím si, že politická vôľa strán, ktoré vyhrali voľby v roku 1992, k tomu smerovala. Vyplynulo to napokon predovšetkým z letných dohôd medzi HZDS a ODS, aj ked vnútri týchto zoskupení jestvovali niektoré rozdiely, konkrétnym príkladom bol vtedajší člen federálnej vlády R. Filkus. Táto väčšinová vôľa vo FZ bola. Problém, ktorý museli tieto politické zoskupenia prekonať, spočíval v tom, že nemali trojpätinovú väčšinu v jednotlivých komorách Snemovne národov. Takáto väčšina v podstate nejestvovala, o čom svedčí aj hlasovanie v septembri o spôsobe zániku ČSFR, a napokon aj prvé hlasovania o ústavnom zákone o zániku federácie. Tam muselo dôjsť k dohodovaciemu konaniu a bolo potrebné získať aj poslancov iných politických zoskupení."
Čím najviac argumentovali poslanci ODS a HZDS? Čo rozhodovalo pri dohodovacom konaní vo FZ?
"Treba si pripomenúť, že ODS a hlavne HZDS nehovorili celkom presne, čo zamýšľajú. Politický zámer vytvoriť samostatný štát vo voľbách v roku 1992 nebol takto sformulovaný. Pred voľbami v roku 1992 HZDS v každom prípade sľubovalo referendum a hovorilo o piatich možných spôsoboch ďalšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi, z ktorých len jeden znamenal úplnú suverenitu. Po politickom rozhodnutí v lete 1992 počas rokovaní HZDS a ODS, že od 1. januára sa vytvoria dva samostatné štáty, sa hovorilo o niektorých nadštandardných vzťahoch, o spoločnej mene a armáde, takže len postupne sa vytvárala predstava, že ide o vznik normálnych samostatných štátov so všetkým, čo k tomu patrí. Obdobným spôsobom sa usilovali argumentovať aj priamo vnútri FZ napríklad počas dohodovacieho konania, keď bolo potrebné získať niekoľko hlasov v slovenskej časti Snemovne národov pre návrh ústavného zákona o zániku ČSFR. Napokon získali niekoľko poslancov a ústavný zákon bol odhlasovaný."
Mohlo by niečo na rozhodnutí víťazov volieb meniť referendum?
"Je to samozrejme veľmi hypotetická otázka, lebo referendum sa neuskutočnilo. V každom prípade si myslím, že by bolo poctivé predložiť takúto vážnu vec na rozhodnutie občanom, a toto bolo aj pôvodne politickým zámerom KDH. Myslím si, že občania nepotrebujú nejakých špeciálnych odborníkov, aby im povedali, či je lepšie žiť v takom alebo onakom štáte, a že by občania rozhodli kvalifikovanejšie ako 300 poslancov FZ. Mám na mysli to, že každý takýto vážny krok znamená isté riziká do budúcnosti, ale aj diel zodpovednosti, ktorú treba na seba zobrať. To riziko znamenalo napríklad, že garnitúry, ktoré uskutočnili rozdelenie štátu, sa budú potom usilovať tie nástupnícke štáty takpovediac osedlať pre seba, čo sa napokon bohužiaľ na príklade SR naplnilo. V prípade, že by o takejto vážnej veci rozhodli občania, tak by sa muselo ich rozhodnutie akceptovať, ale nikto by si nemohol takéto rozhodnutie privlastniť. Bolo by lepšie, keby takéto rozhodnutie padlo v referende."
KDH viackrát vystúpilo konfliktne v procese rozdeľovania ČSFR, či už išlo o deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska, prijatie ústavy SR alebo samotný zákon o zániku ČSFR. Ako dnes s odstupom 5 rokov hodnotíte tieto postoje KDH?
"KDH v tom čase vystupovalo v podstate z poctivého postoja - nástojili sme na tom, aby o takejto vážnej otázke rozhodli občania v referende. Toto bol správny postoj. Na druhej strane v konkrétnych situáciách sme sa možno niekedy správali do istej miery kŕčovito. Už niekoľko rokov bolo jasné, že usporiadanie vzťahov medzi SR a ČR vo federácii nebolo dobré a spravodlivé a v každom prípade neuspokojovalo prinajmenej jej slovenskú časť. Keďže česká strana odmietala akceptovať argumenty slovenskej strany bez ohľadu na to, ktorá politická osobnosť alebo strana tie argumenty formulovala, bolo zrejmé, že asi iná cesta ako osamostatnenie Slovenska možná ani nebola. To sme si uvedomovali aj v tom období a myslím si, že ak sme odmietali podriadiť sa návrhom, ktoré predkladalo HZDS v tom čase, že to bolo skôr motivované obavou, že politici HZDS predkladajú tieto návrhy nie preto, že by im tak na srdci ležala emancipácia Slovenska, ale preto, že sa už nevedeli dočkať času, keď si budú môcť privlastniť Slovenskú republiku nielen politicky, ale aj ekonomicky. Tohto sme sa obávali a z tohto dôvodu sme sa usilovali iným spôsobom pristupovať k emancipačnému pohybu. Konkrétne si myslím, že pokiaľ ide o ústavu, nie všetko v ústave je zlé. Nazdávam sa, že vtedy sme sa voči ústave postavili trošku príliš aprioristicky, pretože napokon posledné roky sú práve dobrým dôkazom toho, že sa ústava stala predsa len chrbtovou kosťou celého nášho ústavného systému a demokratické sily na Slovensku sa opierajú o judikatúru Ústavného súdu. Myslím si, že sme možno mohli vedieť prekonať istý stranícky partikularizmus aj v tom období a mohli sme sa k nej trochu inak postaviť."
Čo sa splnilo z vašich predstáv 1. januára 1993 a s čím nie ste spokojný?
"Z predstáv, s ktorými sme vstupovali do samostatného života Slovenskej republiky, treba oceniť, že sa SR ukázala ako životaschopný štátny útvar, ukázala sa ako schopná vládnuť aj demokraticky. Obdobie vlády J. Moravčíka v roku 1994 bolo takým pokojným demokratickým obdobím, ktoré viedlo veľmi rýchlo aj k veľmi pozitívnemu obratu v makroekonomickej oblasti. Podľa mňa je veľmi dobrým základom pre ďalší život SR, že máme dostatočný vnútorný potenciál na to, aby sme boli fungujúcim štátom, ktorý je schopný vytvoriť domov pre päť miliónov svojich občanov, na ktorý môže byť každý hrdý. V prípade, že naša cesta bude demokratická, prejaví sa to pozitívne, čo sa preukázalo sčasti v období Moravčíkovej vlády, sčasti v práci miliónov našich ľudí a sčasti ako potenciál. Na druhej strane je pravdou, že tu máme vládu, ktorá je autoritatívna, ktorá organizovala privatizáciu spôsobom, ktorý jednoducho je v rozpore s ústavou, že boj s organizovaným zločinom sa vymkol štátu z rúk. Ukazuje sa, že vládna garnitúra nedokázala naplniť svoje zahraničnopolitické ciele a svojou politikou takmer spôsobila uzavretie dverí pred vstupom do EÚ a NATO. V tomto smere s týmto vývojom nemôže byť spokojný žiaden demokraticky cítiaci občan SR."
Autor: Zhováral sa Róbert Kotian
