Päť rokov po tom, čo Československo ukončilo svoju 74-ročnú existenciu relatívne priateľským procesom známym ako "zamataový rozvod", pripomína vzťah Čechov a Slovákov bývalých manželov, ktorí horko-ťažko žijú naďalej vedľa seba. Títo slovanskí bratranci ostro sledujú svoje úspechy a prehry a porovnávajú si pripravenosť vstúpiť do exkluzívnych klubov (NATO a EÚ), kam obaja chcú vstúpiť.
"Kým Česi sa pripravujú pripojiť k NATO v roku 1999 a začať rokovania o vstupe s Európskou úniou, Slováci, ktorí neuspeli na medzinárodnom poli a čelia obviňovaniam z oneskorovania demokratických reforiem, zostávajú frustrovaní." Niektoré z nepríjemných rodinných záležitostí však ešte medzi nimi zostávajú nevyriešené, ako je rozdelenie posledných častí spoločného majetku v podobe zlatých rezerv a bankových akcií. Obe vlády stále vlastnia rozhodujúce podiely najväčších bánk určených na privatizáciu, ale ich predstavitelia ťažko dokážu produktívne rokovať o tejto téme, pokiaľ sa vôbec stretnú. Premiéri oboch republík sa oficiálne stretli len dvakrát od 1. januára 1993, keď sa spoločný štát rozpadol.
"Tieto krajiny nemajú normálne vzťahy. Medzi oboma krajinami prakticky panuje studená vojna," cituje Reuters K. Williamsa z Londýnskej univerzity, ktorý sa zaoberá českou a slovenskou problematikou. "Je skutočne skľučujúce vidieť, ako sú obe krajiny neschopné mať normálne, srdečné a bezprostredné vzťahy. Nedostatok dobrej vôle je na oboch stranách," dodáva Williams.
Praha so svojimi dejinami často jednoducho ignoruje Bratislavu, ktorú mnoho Čechov považuje za provincionálnu. Slovenskí predáci, najmä populistický premiér Vladimír Mečiar, zasa získavajú ľahké body triafaním sa do cieľov v Prahe, píše Reuters a pripomína Mečiarove vtipy z Pasienkov.
Mnohí od začiatku upozorňovali, že z rozdelenia Česko-Slovenska budú mať väčšie zisky Česi, pretože sa Praha zbaví pomalšie sa rozvíjajúceho Slovenska. Klaus však vždy rozhodne popieral, že by tieto ekonomické úvahy boli jeho hlavným motívom. Najnovšie výskumy verejnej mienky dokazujú, že väčšina z piatich miliónov Slovákov považuje rozdelenie Česko-Slovenska za pozitívny krok, kým Česi si myslia, že sa majú lepšie, pretože kúpna sila ich miezd je o 10 percent vyššia než v roku 1989, kým na Slovensku je to naopak.
Kým Čechov v uplynulých rokov chválili za programy rýchlej privatizácie a trhovej ekonomiky, štatistiky ukazujú, že slovenská ekonomika rastie rýchlejšie o šesť percent v porovnaní s českým jedným. Česká koruna bola otrasená, odborníci však varujú, že schodok slovenského rozpočtu okolo 10 percent HDP ženie slovenskú korunu do rovnako veľkého pádu.
Najväčším problémom Slovenska je jeho medzinárodná povesť politickej nespoľahlivosti, ktorá znemožňuje Mečiarovej vláde dosiahnuť rovnaké zahraničnopolitické ciele ako jeho českým bratrancom - vstup do NATO a EÚ. Ešte po rozpade federácie bolo Slovensko medzi poprednými uchádzačmi, potom však západní spojenci začali túto krajinu kritizovať za nedemokratický boj o vnútropolitickú moc, za neschopnosť vyrovnať sa so silnou maďarskou menšinou, za nedostatky v slobode tlače a v postupe reforiem.
