"Stále mám ten dojem, že to bola historická nutnosť. Rozdelenie bolo už vložené do základov Československa v októbri 1918, pretože to bol štát umelo vytvorený bez ohľadu na historické súvislosti. Dohromady sa spojili prvky, ktoré nemali spoločný historický vývoj. Západná časť, t.j. Čechy a Morava, sa vyvíjali pod iným právnym, mentálnym, sociálnym systémom ako východná časť - Slovensko a Podkarpatská Rus. Toto umelé spoločenstvo držalo len vtedy, keď k tomu prispeli vonkajšie okolnosti - nacionálny tlak, Hitler. V každom okamihu, keď tento tlak čiastočne pominul, boli iredentistické tendencie zo strany Slovenska: r. 1939, 1968 a po r. 1989."
Prečo nerozhodovali o rozdelení občania formou referenda?
"Myslím si, že referendum v tejto otázke je nezmysel. Asi ako referendum v manželstve, vo dvojici sa nikdy nedá hlasovať, buď rozvod, alebo nie. Existuje to staré antické - traja tvoria kolektív, nie dvaja. Aj dvojčlenná federácia je principiálne absolútny nezmysel. Každý takýto systém je ako váha, musíte ho neustále vybalansovávať, aby bol stabilný."
Slovenská strana ešte pred rozdelením často hovorila o konfederácii. Ako ste túto požiadavku prijali?
"So širokým úsmevom, pretože konfederácia, ktorej základom boli spoločná mena, ale dve banky, spoločné velenie armády, ale dve armády, dvojaká zahraničná politika - to už nie je ani konfederácia, to je bastard najhrubšieho zrna. Spôsobovalo by to, čo podľa mňa aj spôsobiť malo: časový odklad, kedy by som vybudoval štátne inštitúcie, a potom ten štát aj tak rozstrihol. Ten prvotný tlak na rozdelenie neprišiel mimochodom od HZDS, ale pána Čarnogurského. Môj názor sa ani po piatich rokoch nezmenil a myslím si, že až história ocení jeho kvalitu a eleganciu, vrátane rozdelenia meny. Politická stabilita by bola veľmi nízka, čo by odrádzalo aj zahraničných investorov."
