Divácka draculománia na všetkých frontoch - návštevnosť predstavenia, predajnosť albumov, víťazstvá v hitparádach, zbožňovanie hlavných protagonistov, ale aj darcovstvo krvi počas rôznych sprievodných akcií muzikálu Dracula - má šancu presadiť sa už odzajtra aj na Slovensku. Svedkom v poradí neuveriteľného 769. predstavenia (muzikál Dracula videl v Prahe v priemere každý desiaty Čech!) bude zajtra o 19.30 práve bratislavské publikum vo Veľkej sále Istropolisu, a Bratislava si do svojej muzikálovej histórie zapíše aj ďalších päť (dúfajme, že nie jediných a posledných) vystúpení, ktoré tu tím z Prahy absolvuje nasledujúce tri dni. A hoci by sa mohlo zdať, že pri takom vysokom čísle sa už dávno nedá hovoriť o tréme, či vzrušení z vystúpenia, na chodbách Istropolisu tu bolo počas troch dní skúšok cítiť príjemné predpremiérové iskrenie. Svoj prvý draculovský krok mimo Prahy, skúšanie hlasiviek a kondičky, ale aj ,ohmatanie` nového (výrazne menšieho) priestoru, si tu každý z účinkujúcich prežíval inak. Richard Hes sa v snack-bare posilňoval ešte stále lákavou novoročnou kapustnicou, Daniel Hůlka rozoznieval chodby svojím ,božsky` zafarbeným hlasom, niektorí v týchto momentoch potrebovali byť sami, iní sa v skupinkách hlučne bavili. Rôznorodú partiu ľudí okolo Draculu však aj tu spájalo prinajmenšom jedno heslo : "Beďo". Na režiséra predstavenia a "výrobcu" zbožňovaných muzikálov Jozefa Bednárika tu nikto nedá dopustiť. "My všetci sme jeho deti," tvrdí s presvedčením o Bednárikovi aspoň o dve hlavy vyšší Daniel Hůlka.
GRÓF DRACULA
Na jar 1995 prišiel na obrovský konkurz, ktorým sa premlelo vyše 400 ľudí, aj nejaký operný spevák z divadla v Ústí nad Labem. V tej dobe padali pri role Draculu mená ako Karel Gott, Juraj Kukura, Michael Kocáb. Nakoniec sa stal prvým upírom Daniel Landa, no šancu dostal aj spomínaný, pomerne neznámy, no nádejný spevák z malého mesta - Daniel Hůlka. Nastúpil na vlak Dracula a počas rekordne krátkej doby sa stal jedným z najúspešnejších českých spevákov. "Má školený hlas a splní očakávania všetkých romantických duší. Navyše, je cenný tým, že nie je hviezda," hovorí o hlavnom predstaviteľovi jeho režisér. A Dan mu to opláca : "Prvý dôvod, prečo som Draculu zobral, bolo Bednárikovo meno. Vedel som, že to nemôže byť prepadák. A bolo to ešte lepšie než som si predstavoval. Pre mňa je Beďo v Draculovi veľmi dôležitá osoba, je to proste ,supr chlap`." Hoci absolvoval Draculu už aspoň sedemstokrát, Bratislava je Hůlkov prvý divadelný zájazd, a pre túto príležitosť dokonca naschvál nechal doma auto, aby si zažil pravú autobusovú atmosféru zájazdu. "Čo pre mňa znamená muzikál? Všetko, čo mi chýbalo v štylizovanej opere. Okrem toho, kedysi som chcel byť činohercom, ale nenašiel som v sebe dosť exhibicionizmu, som v podstate veľmi plachý človek. Dracula mi teda priniesol aj sen o herectve." Ten má pre Dana Hůlku po Draculovi ešte jasnejšie kontúry. Už dnes má na stole dve filmové ponuky - jednu dokonca zo Slovenska, o ktorých zatiaľ nechce hovoriť. "Veľmi ma to láka. Ale už dopredu som všetkých upozornil, že to neviem. Že sa budem učiť hrať počas nakrúcania. Ak to vyjde, rád do toho pôjdem."
ADRIANA, SANDRA
O čosi väčšie filmové, dokonca priamo upírske skúsenosti má predstaviteľka Adriany/Sandry - Iveta Bartošová, po tom, čo si v roku 1993 zahrala upíriu grófku vo filme J. Soukupa Svadba upírov. Dracula bol však aj pre ňu prvou muzikálovou príležitosťou. Dokonca hneď po jej roli najväčšej: v roku 1996 sa jej narodil syn Artur, s ktorým býva mimo všetkého zhonu, 40 kilometrov od Prahy, a zatiaľ na tom nechce nič meniť. "Keď som dostala túto ponuku, Artur mal šesť mesiacov. Bol pre mňa všetkým a dokonca som rozmýšľala, že prestanem spievať celkom. Nakoniec som muzikálu - ako spojeniu všetkého čo ma baví - neodolala, ale dohodla som sa s tvorcami na kompromise: že sa Draculovi budem venovať iba štyri dni v týždni. Tak ,klamem` svoju prácu, ale snažím sa neklamať svojho syna. Napokon, je vždy lepšie odchádzať od dieťaťa večer o šiestej, akoby som mala celé mesiace cestovať na šnúre po celej republike." Iveta Bartošová je v muzikáli vlastne nováčikom, hrá tu "iba" pol roka. "Samozrejme, že som spočiatku mala strach. Bola to vychytená partia ľudí, skvelá veľká rodina, ktorá len tak niekoho medzi seba nepustí. Ale hneď po prvých skúškach som sa cítila výborne a na každé predstavenie sa teším dodnes." Iveta Bartošová má s bratislavským publikom veľmi dobré - aj keď už dosť dávne skúsenosti, a ponuku prísť sem prijala o to radšej. "Napriek tomu, že som opäť bojovala - odísť alebo neodísť od syna. Bratislava vyhrala. Ale mám s tým stále obrovské problémy a cítim sa tak trošku schizofrenikom. Chcela by som byť doma, na druhej strane by som veľmi chcela pracovať. Je to pre mňa nekonečná dilema a už som sa zmierila s tým, že budem takto bojovať stále." Na režiséra Iveta Bartošová tiež nemá jedného zlého slova. "Je to naše slniečko, prináša neuveriteľnú náladu a pohodu na javisko. Veľa toho nenahovorí, ale všetko, čo povie, sedí a zrazu všetci vedia, čo majú robiť. Takto mi pomohol aj so Sandrou, drsnejšou polovičkou romantickej Adriany, do ktorej som sa akosi nevedela vmestiť. Zrazu stačilo pár viet od Beďa, a vedela som ako na to."
ŠAŠO, SLUHA, PROFESOR
Pre Jiřího Korna stretnutie s Draculom nie je muzikálovou premiérou. A nielen to, dokonca veľmi dobre pozná sálu v Istropolise, kde veľakrát vystupoval. "Nevedel som si predstaviť, že sem také čosi neprenosné napracú. Ale každý robil všetko pre to, aby to vyšlo. Scéna vyzerá nádherne a zdá sa, že to celé dopadne tak, ako má." Čo hovorí na skutočnosť, že reprízy jeho výstupov v Draculovi už dávno prekonali sedem stovák ? "Nikdy som si nemyslel, že to zájde tak ďaleko, a že sa také niečo dá vydržať. Moje doterajšie muzikálové skúsenosti boli možno 60 repríz a koniec. Ale Draculu asi treba brať ako fenomén. Je to stále príjemné, aj keď takmer každodenné stretnutie. Asi ako s manželstvom." Napriek tomu, že Dracula ,požiera` človeka takmer celého, Jiří Korn stihol na prelome rokov dokonca dva silvestrovské programy: jeden v Prahe a vystupoval aj v bratislavskej Inchebe v programe STV. "Polnoc z 31. decembra na 1. januára a prípitok som tak prežil v aute... Či som workholik? Hovoria to o mne, ale ja si to nemyslím. Dokonca sa mi zdá, že robím málo." Napriek týmto slovám má Jiří Korn pred sebou už ďalší plán: po 30 rokoch dať dohromady legendárnu skupinu Rebels, s ktorou kedysi začínal. "Skúsime niečo urobiť, možno to vyjde. Ja keď nemám čo robiť, tak neviem, čo so sebou," dodáva a mizne v útrobách sály, kde už zajtra spolu s ďalšími predvedie Bratislave, čo to znamená, keď príde Dracula.
