KOŠICE, BRATISLAVA (SME - eb, bog, jo) - Slovenský parlament opäť porušil základný zákon štátu - Ústavu SR. Vyplýva to zo včerajšieho rozhodnutia Ústavného súdu SR v kauze Spišák-Hruška, podľa ktorého parlament prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára 1997 "porušil ústavou zaručené práva Mgr. Emila Spišáka". Podľa trojčlenného senátu Ústavného súdu SR v zložení J. Černák, J. Drgonec a Ľ. Dobrík parlament porušil článok 30, ods. 4 ústavy, ďalej paragraf 48, ods. 2 zákona o voľbách, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt základných práv a slobôd. Sudcovia označili konanie poslancov NR SR za účelové a za "neúctu k právu a ústave". Konanie poslancov môže narušiť právnu istotu občanov a ich dôveru v právo, pričom prvoradou povinnosťou NR SR je práve tieto aspekty upevňovať a chrániť, povedal predseda senátu J. Černák. Poslanci vládnej koalície vlani uznesením presadili do parlamentu na uvoľnený mandát zosnulého poslanca SNS B. Kunca Ladislava Hrušku, hoci podľa volebného zákona mal nastúpiť Emil Spišák. Znamená to, že Hruška nie je poslancom NR SR v súlade s ústavou a na jeho mieste má v parlamente sedieť Spišák. Podľa senátu Spišák spĺňal všetky predpoklady, aby mohol nastúpiť ako náhradník - vo východoslovenskom volebnom kraji ako prvý náhradník v poradí získal vo voľbách 1994 zákonom stanovených vyše 10 percent preferenčných hlasov (za ním boli ďalší dvaja kandidáti spĺňajúci tieto kritériá), pričom Hruška získal len 4 percentá preferencií a v poradí bol až na 13. mieste. Hrušku do funkcie poslanca v rozpore so zákonom navrhlo vedenie SNS. Po tom, ako poslanci koalície HZDS-SNS-ZRS vlani opakovane odmietli realizovať rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Gaulieder, nie je jasné, či ho budú rešpektovať aj v kauze Spišák-Hruška. Na rozdiel od kauzy Gaulieder je však realizácia rozhodnutia Ústavného súdu v kauze Spišák-Hruška aj v rukách predsedu parlamentu za HZDS Ivana Gašparoviča.
Vyplýva to z analýzy zákona o voľbách a zákona o rokovacom poriadku NR SR denníkom SME. Zákon totiž parlamentu ani mandátovému a imunitnému výboru pri nastúpení náhradníka neukladá schvaľovať uznesenie NR SR. Podľa čl. 2 ods 2 ústavy: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Povinnosť vyhlásiť nastúpenie náhradníka má výslovne predseda NR SR, a to do 15 dní po dni, v ktorom mandát poslanca zanikol. Náhradníkovi pritom odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od ktorého dňa. E. Spišák vyhlásil, že ak parlament odmietne verdikt súdu rešpektovať a neumožní mu stať sa poslancom, hoci ho voliči vo voľbách zvolili, obráti sa na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu.
Súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj otázkou, či má nejaký vplyv skutočnosť, že E. Spišák už nie je členom SNS. Predseda strany J. Slota pre presadzovaní Hrušku argumentoval o.i. aj slovami, že "Spišák zradil záujmy SNS" a "bolo by zvrátenosťou, aby nastúpil na mandát". Ústavný súd označil konanie poslancov za "svojvoľnú a účelovú interpretáciu" zákona o voľbách, pretože poslanci nemajú právomoc nahradiť vôľu občanov vyjadrenú vo voľbách preferenčnými hlasmi. Podľa súdu na výkon funkcie poslanca nemá vplyv ani to, že strana prestane ktorúkoľvek osobu na svojej kandidačnej listine považovať za svojho člena.
Autor: SME - eb, bog, jo
