Rusko je majstrom v udržiavaní stabilnej krízy

Majstrovstvo, s akým Rusko odvracia krízu a búra tie najpesimistickejšie predpovede, je hodné uznania. Krajina pripomína gumovú šišatú loptičku, ktorá sa síce po každom tvrdom kopanci zdeformuje, ale potom sa statočne vráti do pôvodnej, hoci aj šišatej ..

Dnes sa Rusko už dlhší čas nachádza v stave "stabilne nestabilnej situácie meniacej sa chvíľami v stabilnú krízu a naopak". 85 percent občanov hodnotí rok 1997 ako veľmi zlý, ale takmer nikto sa nechce búriť. Čo keby potom bolo ešte horšie? I keď premiér Viktor Černomyrdin s hrdosťou vyhlasuje, že hrubý národný dôchodok za posledných 12 mesiacov vzrástol o 1,2 percenta a priemyselná výroba o 3,2 percenta, nikto nejasá. Niektoré ekonomické ukazovatele sa podľa Štátneho výboru pre štatistiku neustále lepšia, ale skeptici podotýkajú, že žiadnemu štátnemu úradu sa nedá v Rusku veriť a že ak sa niečo zvýši o desať percent z pôvodnej nuly, nejde o zázrak, ale o naplnenie hesla "topiaci sa stebla chytá". Napriek tomu je zrejmé, že v boji s infláciou je vláda celkom úspešná. V roku 1997 dosiahla inflácia 11 percent, čo je dvakrát menej, ako v roku 1996. Najväčšou pýchou ruskej ekonomiky majú byť zahraniční investori, i keď sa domáce investície znížili o 6 percent, zahraničné údajne za rok 1997 vzrástli o 70 percent. Zahraniční investori majú o Rusko záujem a stupeň rizika podnikania je pre nich znesiteľný a zodpovedá ziskom, ktoré sa dajú pri troche šikovnosti dosiahnuť. Všeobecný neporiadok má svoje pravidlá a tí cudzinci, ktorí ich pochopia, môžu byť úspešní. Naviac od minulého týždňa zvyšuje šance na prežitie aj nový typ poistenia, poistenie pred politickými kataklizmami. Ruská spoločnosť Ingostrach uzatvorila dohodu s francúzskou Unistrat Assurance, ktorá má dodávať odvahu tým, ktorí sa stále ešte boja revolúcie či nacionalizácie. Katastrofické scenáre, ktoré ešte pred tromi rokmi desili svet, sa našťastie nenaplnili. Potom, čo dal Jeľcin v roku 1993 tankami rozstrieľať parlament, sa už v hlavnom meste ťažkými zbraňami nebojovalo a v prípade Ruska je to veľký úspech. Svet sa voči veľkej krajine obrnil nevídanou toleranciou. Vojenské dobrodružstvo v Čečensku, o ktorom sa písalo ako o začiatku veľkej kaukazskej vojny, sa nakoniec skončilo vlastne dobre. Stotisíc ľudských obetí je len zanedbateľná tragédia proti tej, ktorá by nastala v prípade veľkého konfliktu. Ani komunisti nevtrhli násilím do Kremľa. Naopak. Ruská väčšina dumy veselo spolupracuje s prezidentom i vládou a k násiliu dochádza v kuloároch parlamentu sporadicky. Symbolickým príkladom všetkých nesplnených predpovedí je prezident Jeľcin. Jeľcin nie je zdravý, ale žije, hovorí, a to i súvisle, a aspoň čiastočne kontroluje situáciu, keď nie v celej krajine, tak aspoň vo svojej kancelárii. Rovnako ako celé Rusko preukázal neuveriteľnú vôľu prežiť i v tých najhorších podmienkach a čo viac, v rovnako zlých podmienkach trpezlivo pokračuje v prežívaní naďalej. Rusko už nepôsobí ako krajina tesne pred smrťou. Skôr naopak. Choroby, ktorými trpí, sú detského charakteru. Má šancu z nich vyrásť. V tomto storočí to však už nestihne.