Vyštudoval právo na univerzite v Bukurešti, neskôr geológiu a stal sa doktorom vied. Prednášal v Bukurešti aj v USA a v západnej Európe. V r. 1990 sa stal predsedom Občianskej aliancie a predsedom Rumunského antitotalitného fóra. Zvíťazil v prezidentských voľbách v r. 1996.
Árpád Göncz - Maďarská republika (1922)
V roku 1944 ukončil štúdium práva. Bol účastníkom odboja a v povojnovom období sa aktívne zapájal do politického diania. V r. 1956 sa zúčastnil na maďarskej revolúcii a v následnom súdnom procese ho odsúdili na doživotie. Po prepustení z väzenia (1957-1963) spolupracoval s rôznymi periodikami. Za prezidenta ho zvolili v r. 1990 a znovu v r. 1995.
Václav Havel - Česká republika (1936)
V rokoch 1955 až 1957 študoval na Ekonomickej fakulte ČVUT v Prahe. Štúdium z politických dôvodov nedokončil. V období normalizácie bol jedným zo zakladateľov a prvým hovorcom hnutia Charta '77. Federálne zhromaždenie ho 29. 12. 1989 zvolilo za prezidenta ČSSR a 5. júla 1990 potvrdilo za prezidenta ČSFR. Po rozpade ČSFR sa stal 26. 1. 1993 prezidentom ČR, 20. 1. 1998 bol opäť zvolený.
Roman Herzog - Spolková republika Nemecko (1934)
Vyštudoval právo na univerzite v Mníchove. Pôsobil na viacerých nemeckých univerzitách ako docent, neskôr profesor, vedúci katedier štátneho práva a politiky a bol aj rektorom. Bol podpredsedom i predsedom Spolkového ústavného súdu. Prezidentom SRN je od 1. júla 1994.
Thomas Klestil - Rakúska republika (1932)
Študoval na Obchodnej univerzite vo Viedni, kde v roku 1957 získal doktorát. Bol generálnym konzulom v Los Angeles, v roku 1978 bol vymenovaný za stáleho zástupcu Rakúska v OSN. V máji 1992 bol zvolený za prezidenta ako kandidát Rakúskej ľudovej strany (ÖVP).
Milan Kučan - Slovinská republika (1941)
Právnickú fakultu ukončil v r. 1964. V r. 1986 ho zvolili za predsedu ÚV Zväzu komunistov Slovinska. Pod jeho vedením sa postavili proti dogmatickej línii Belehradu, čo viedlo po vyhlásení nezávislosti Slovinska 26. júna 1991 aj ku krvavému konfliktu s juhoslovanskou federálnou armádou. V máji 1990 bol zvolený za predsedu Prezídia Slovinska. V decembri ho 1992 zvolili za prvého prezidenta Slovinska.
Leonid Danylovyč Kučma - Ukrajina (1938)
Absolvoval Dnepropetrovskú štátnu univerzitu (1960). V marci 1990 ho zvolili do Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR. Od októbra 1992 do septembra 1993 bol predsedom vlády. Po odstúpení sa stal predsedom Ukrajinského zväzu priemyselníkov a podnikateľov. V júli 1994 Leonida Kučmu zvolili za prezidenta Ukrajiny.
Aleksander Kwašniewski - Poľská republika (1954)
Študoval ekonómiu dopravy, štúdium nedokončil. Ako 23-ročný vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany. Vo vláde Z. Messnera sa ako 31-ročný stal najmladším ministrom. Od januára 1990 bol predsedom Hlavnej rady Sociálnej demokracie Poľskej republiky (SdRP), ktorá zvíťazila vo voľbách v r. 1993. Prezidentom sa oficiálne stal 23. decembra 1995.
Oscar Luigi Scalfaro - Talianska republika (1918)
Vyštudoval právo a v novembri 1942 sa stal sudcom. Počas II. svetovej vojny ako sudca pomáhal uväzneným antifašistom. V r. 1946 sa stal členom parlamentu za Kresťanskodemokratickú stranu. Od r. 1975 do r. 1983 bol podpredsedom Poslaneckej snemovne a od r. 1992 jej predsedom. Od mája 1992 je prezidentom.
Petar Stojanov - Bulharská republika (1952)
V roku 1976 ukončil štúdium práva a potom ako právnik pôsobil v Plovdive. V roku 1990 sa stal hovorcom Zväzu demokratických síl a v roku 1992 námestníkom ministra spravodlivosti v prvej vláde Zväzu demokratických síl. Dňa 3. 11. 1996 ho zvolili za prezidenta Bulharskej republiky.
Michal Kováč - Slovenská republika (1930)
Vyštudoval vysokú školu ekonomickú a od r. 1956 do decembra 1989 pôsobil v bankovníctve. V rokoch 1965 až 1966 prednášal v Havane. V rokoch 1967 až 1969 bol námestníkom riaditeľa pobočky Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z funkcie odvolali, v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS za úradníka. V r. 1992 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR. Ako kandidáta HZDS ho poslanci NR SR 15. februára 1993 zvolili za prezidenta.
