S napätím a nádejou sme očakávali vyžrebovanie futbalovej kvalifikácie ME 2000. Okrem vlastnej kvality je vyžrebovanie a relatívna kvalita súperov vždy prvým krokom k úspechu či neúspechu. Druhým krokom k úspechu, ktorý už môžeme ovplyvniť, sú termíny a postupnosť jednotlivých kvalifikačných zápasov. Aj z pohľadu na predpokladaný vývoj v skupine. Zažil som a aj som sa svojím spôsobom niekoľkokrát zúčastnil na vypracovaní tejto dôležitej stratégie. Po čase viem, že sú na to potrebné obrovské skúsenosti a poznanie vlastných schopností. Uviediem dva príklady. Najhorší bol variant kvalifikácie na MS 94 v USA, vtedy ešte posledného federálneho mužstva. Dosť netrpezliví po predchádzajúcej nepostupovej kvalifikácii sme spolu s Milanom Máčalom navrhli variant, aby sme hneď prvý kvalifikačný zápas hrali s Belgickom doma v Prahe a úplne posledný v Belgicku. Belgičania to chceli opačne. S myšlienkou, že prvý zápas doma vyhráme a získame hneď na úvod náskok vo viacerých oblastiach. My sme ho však po nie veľmi dobrej hre nešťastne prehrali v posledných minútach. Ešte sme ani kvalifikáciu nezačali a už sme sa odpísali. Všetky ďalšie zápasy sme hrali pod zbytočným tlakom, ktorý sme si spôsobili sami. Nerozumný variant so zbytočným rizikom. Tieto skúsenosti sme využili pri poslednej kvalifikácii, kde sa vedeniu SFZ podarilo presadiť náš zámer, aby sme začiatok kvalifikácie odohrali s relatívne slabšími súpermi a jedným favoritom vonku (Španielsko), kde naša prehra nič neovplyvní. Tým sme dosiahli stav, že sme až do záveru kvalifikácie, keď prišli ťažkí súperi, boli v hre o postup, a potom sa mohli pokúsiť o záverečný kvalifikačný šprint. Tento, dá sa povedať aj umelý stav, vytvoril dlhodobo pokojné podmienky pre všetkých, čo v reprezentácii pracovali. Pre funkcionárov, trénerov, hráčov, verejnosť, aj keď sme dopredu vedeli, že keď sa nič mimoriadne pozitívne nestane, tak skončíme podľa kvality na štvrtom mieste. Pre lepšie pochopenie čitateľov, vieme si živo predstaviť, keby sme prvý zápas hrali doma so Španielskom a potom s Juhosláviou a získali len jednu remízu. Tak by sme dopadli ako Česi, ktorí si verili v úvode a chceli mať najťažších súperov za sebou. Aj napriek tomu, že naša stratégia bola špekulatívna a do bodky vyšla, aj dnes si myslím, že bola správna, pretože relatívne slabší, keď chce dosiahnuť úspech nad jeho schopnosti, musí okrem schopností byť aj veľmi múdry.

Všetci súperi a všetky skupiny sú pre dosiahnutie úspechu veľmi ťažké. Nielen pre nás, ale aj pre favoritov. Podľa mňa je v našej skupine papierovým favoritom Portugalsko. Má množstvo mladých a úspešných hráčov, ktorí doteraz zbierali skúsenosti a práve v tejto kvalifikácii je čas, aby dozreli. Vedia z moderného futbalu úplne všetko. Aj v oblastiach, na ktoré sa najviac spoliehame. V agresivite a účelnosti. Ako pozorovateľ som to videl na vlastné oči. Rumunsko je tradične silné, ale už dlhšiu dobu sa očakáva výmena generácií a tá mladšia je menej kvalitná a skúsená. Toto o Rumunsku vieme a neúspech s Rumunskom má iné parametre ako so Španielskom. Maďarsko dlhodobo drieme, ale netrpezlivo čaká na svoju šancu. Zápas s nami bude derby a prestížnou záležitosťou, nielen športovou. Azerbajdžan má svoju kvalitu a v domácom prostredí je pre každého nevyspytateľným súperom. Nielen na ihrisku. Na rozdiel od Lichtenštajnska.

S akými tromfami pôjdeme my? Na Slovensku máme 16-20 medzinárodne skúsených hráčov, ktorí sú za určitých okolností schopní vyhrať s každým. Táto skupina je v optimálnom futbalovom veku z viacerých faktorov dobre vyvážená. Devízou sú mladí hráči, ktorí už v juniorskom veku hrali seniorskú kvalifikáciu (Soboňa, Németh, Slovák, Špilár, Karhan, Ujlaky, Zeman, Penksa). Daň, ktorú zaplatila v minulosti svojou kvalitou slovenská dvadsaťjednotka, by sa v tejto kvalifikácii mala plnohodnotne zúročiť. Našou výhodou je, že máme medzinárodne skúsených trénerov Jankecha a Barmoša. Môžu pokračovať vo svojej koncepcii, lebo si neviem predstaviť, žeby do kvalifikácie vstúpil tréner, ktorý nemá reprezentačné skúsenosti. Je veľký rozdiel kvalitne trénovať klub a viesť reprezentáciu. Trénerov s reprezentačnými skúsenosťami v kategórii dospelých vzhľadom na krátke samostatné slovenské účinkovanie nemáme. Naša skupina je ťažká, ale v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma slovenskými kvalifikáciami najpriechodnejšia. Celkovo sa v tejto skupine uvidí momentálna sila a smerovanie nášho futbalu. Okrem postupnosti zápasov, kvality hráčov a trénerov bude pre úspech dôležité personálne zloženie SFZ po februárovej konferencii. Myslím na to, aby sa náš futbal nevybral cestou krajín východného bloku, napr. Maďarska, Poľska, kde sa vo veľkej frekvencii začnú meniť zväzoví funkcionári a reprezentační tréneri. Kvalifikácia bude mať na to výrazný vplyv.

Autor: Milan Lešický (Autor je stálym spolupracovníkom SME)