Politici zo ZRS nedávno navrhli urobiť referendum, ktoré by zaviazalo parlament prijať ústavný zákon o neprípustnosti privatizovať energetiku a plynárenský priemysel. Ako argument proti privatizácii týchto podnikov títo politici uviedli aj zvyšovanie cien plynu a elektriny, ak budú tieto podniky odštátnené. Argumenty o nezvyšovaní cien majú pre kádre z tejto robotníckej strany univerzálne použitie. Doc. Štefan Gavorník, predseda FNM, nedávno zdôvodnil privatizáciu Nafty Gbely, a. s., domácim kapitálom za mizerných 500 mil. Sk aj obavou o zvýšenie cien plynu, nakoľko Nafta Gbely skladuje plyn pre tranzitný plynovod. V skutočnosti však cena plynu a elektriny závisí iba od ministra financií, ktorý, keď chce, môže kedykoľvek vydať alebo zrušiť opatrenie na cenovú reguláciu nejakého výrobku, energetického média alebo služby. Pre zavedenie alebo zrušenie cenovej regulácie nie je dôležité, či plyn, alebo elektrinu predáva súkromný alebo štátny podnik, či akciová spoločnosť. Proti rozhodnutiu ministra financií v otázke regulácií cien neexistuje opravný prostriedok. O tom, ako potichu sa dá regulácia zrušiť, sme sa presvedčili pri nedávno zrušenej regulácii cien benzínu, ktorá bola dovtedy zabezpečená stanovením maximálnej ceny. Teraz ostala len vecná regulácia motorových palív, o jej účinnosti sa presvedčíme po prvom vzraste cien ropy. Úradníci z MF asi nezabránia, aby v nejakej Lehote, kde najbližšia "benzínka" je 20 km, nevyskočila cena aj na 30 Sk za liter. Naopak, regulácia cien elektriny nebráni, aby sa s ňou lacno vykuroval menší skleník či bazén. O tejto praxi vie aj premiér Mečiar.
Právna forma "štátny podnik" predpokladá, že štát môže v takomto podniku priamo presadzovať svoje záujmy. Zdalo by sa, že z tohto dôvodu je dobré, že Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je štátny podnik. Ako to prakticky funguje v tomto podniku, vidíme na jeho aktivitách. SPP so súhlasom vlády vložil 17 mil. Sk do spoločného podniku Slovrusgaz, ktorý bude presadzovať záujmy cudzieho, ruského kapitálu v preprave plynu cez naše územie. Posledný príklad je, keď SPP na objednávku niekoho poslúžil na zavedenie kontroly v problematickom súkromnom strojárskom podniku, čo však štátny SPP bude stáť dve stovky miliónov Sk, ktoré by inak odviedol do štátneho rozpočtu. Odborníci tvrdia, že takáto prax je v rozpore so zákonom.
Ak by aj výsledok navrhovaného referenda nezaviazal parlament prijať zákon o neprivatizácii energetiky a plynárenstva, poslúži ZRS na to, aby si občania všimli, že ešte nejaká robotnícka strana na Slovensku existuje. Je pravdepodobné, že referendum bude aktívne podporovať aj HZDS, toto hnutie potrebuje teraz namiesto skladania účtov zo svojho volebného programu vyvolávať u občanov ilúziu, že sa o ich sociálne postavenie stará. Privatizácia energetiky vôbec a prípadná privatizácia energetiky na slovenský spôsob zvlášť (predaj domácej kapitálotvornej vrstve za pár miliónov plus za sľuby o investíciách a udržaní zamestnanosti) je problematická vždy. Slovenskí energetici však márne čakajú na odštátnenie troch regionálnych distribučných spoločností, pri ktorom by sa mohla odovzdať časť akcií obciam a mestám pri uplatnení predkupného práva štátu. Do týchto spoločností bez ich odštátnenia nemôžu vstúpiť domáci, prípadne zahraniční investori navýšením kapitálu. Ak by sa prijal ústavný zákon o neprivatizácii energetiky, nádeje energetikov na získanie lacného kapitálu by boli nadlho pochované.
