Hoci Dunaj nezamrzol už pekných pár rokov, z minulosti poznáme viac prípadov, keď ho celý pokryla hrubá vrstva ľadu a spôsobila Bratislavčanom mnohé nepríjemné situácie. Aj istý pekár Mayer, chronický podvodník s múkou, prežíval pekelné chvíle, keď ho za trest v roku 1609 prešporský kat podľa starého eskimáckeho zvyku ponáral do ľadovej vody vo vysekanej prielube. Vôbec prvý záznam o zamrznutí Dunaja pochádza z roku 1455. V tom istom roku zaviedla mestská rada sympatický zvyk, tzv. Eiswegmachen (cestovanie po ľade): pohostila a finančne odmenila toho odvážlivca, ktorý ako prvý prešiel s vozom na druhú stranu. Keď sa šťastne dokĺzal na druhý breh, vykročila na otestovaný ľad nebojácne aj mestská rada a zaslúžene sa pohostila. V roku 1526 však ľady spôsobili veľkú povodeň. Tragédia bola o to väčšia, že voda vtrhla do mesta v noci a zaskočila nič netušiacich Bratislavčanov absolútne nepripravených. Utopilo sa 53 ľudí, čo na vtedajší počet obyvateľstva nebolo málo. Smutná udalosť pohla aj kráľovským srdcom Ľudovíta II. Bratislavčania nemuseli tri roky platiť dane. Niekedy bývali zimy také tuhé, že po ľade prešlo viackrát celé vojsko aj s naloženými vozmi a delami. Zamrznutá rieka hrozila nielen povodňami, ale aj ohrozením mesta nepriateľom. V roku 1683 dala mestská rada urobiť na Dunaji veľké prierubne, čím zvýšila hladinu adrenalínu tureckých "mierových" zborov, s veľkou chuťou lúpiacich na okolí mesta. Vrtochmi nevyspytateľného prírodného živlu trpela často Podzámocká štvrť. Aj v roku 1721 ju zaplavili po náhlom odmäku dunajské vody. Na pamiatku tejto udalosti dalo Rybárske a lodnícke tovaryšstvo sv. Mikuláša namaľovať údajne krásny obraz pre podhradský mikulášsky kostol. Obdivovať ho však nemôžeme. Z pohromy vznikol, ale pohromou pravdepodobne aj skončil svoju pozemskú púť - v roku 1913 zmizol pri veľkom požiari. Jedna z najväčších povodní, ak nie vôbec najväčšia, sa prehnala Bratislavou v roku 1809. Prúd s obrovskými kryhami bol taký silný, že strhol mnoho domov. Pod vodou sa ocitla väčšina starého mesta. Petržalku zmietli divoké vody celú - nevydržal ani jeden dom. Ľad neveštil pre mesto nikdy nič dobré. Buď sa topil a vody bolo príliš veľa, alebo sa kopil a bránil vode v prietoku. Taký prípad sa stal aj v roku 1837, keď sa ľady nahromadili aj nad Bratislavou, aj pod ňou - 27. januára sa voda prevalila ponad ľadovú hradbu povyše mesta, a keďže druhá hradba ju zastavila, vyliala sa na mesto. Bratislavu od väčšej katastrofy zachránilo niekoľko obetavcov, ktorým sa podarilo prelomiť nižšie položenú hradbu. S postupnou reguláciou prestal Dunaj Bratislavu vážnejšie ohrozovať, a tak aj pri minuloročnej veľkej vode ostala vysoká hladina rieky pre obyvateľov už len zaujímavým spestrením.

Autor: Branislav Chovan