Podľa pravidiel medzinárodnej organizácie FISTC môžu v záprahoch pretekať len štyri čistokrvné plemená psov - sibírsky husky, aljašský malamut, samojed a grónsky pes. Sibírskeho huskyho vyšľachtili kočovní Čukčovia, ktorí ho používali na ťahanie saní a zaháňanie sobov. Celé stáročia žil na Sibíri izolovane, až začiatkom 20. storočia ho obchodníci s kožušinami priviezli do Severnej Ameriky. Aljašský malamut patrí medzi najstaršie plemená saňových psov. Je mocnejší ako husky, pre svoju silu a vytrvalosť sa používal v polárnych výpravách. Je to oddaný, rodinný pes. Husky je zas pes výnimočne priateľský, ostražitý a vždy ochotný pracovať. Samojed má meno po nomádskom kmeni, ktorý sa presunul do severovýchodnej Sibíri. Samojed sa doposiaľ zachoval v pôvodnej, čistokrvnej podobe. Je to vlastne arktický - snehobiely - špic. Stal sa vôbec prvým oficiálne uznaným saňovým psom. Je priateľský, nezávislý, živý a inteligentný pes. Grónsky pes nie je taký ťažký ako predchádzajúce rasy, ale zvyčajne vyšší. V poslednom čase sa stáva obľúbeným spoločníkom dokonca peších turistov. Jeden z najlepších slovenských jazdcov Rasťo Kasman takto rozlišuje huskyho a malamuta: "Malamut je sabavedomejší pes, tvrdší, potrebuje tréning. Na pretekanie sú lepšie husky, rýchlejšie, svižnejšie." Na Donovaloch bežali aj "alaskány", teda nečistokrvné psy, ktoré sú miešanou rasou všetkých štyroch severských plemien. Európska asociácia saňových psov ESDRA pripúšťa na preteky aj takéto psy. Na Donovaloch im pomohli tým, že im dali k dispozícii trate i techniku. Slovensko ako člen FISTC však chráni zvieratá a práve alaskány sú schopné sa pri pretekoch doslova "uštvať" na smrť. Nie ako čistokrvné plemená, ktoré vedia svoje sily odhadnúť. Pre každého pretekára podľa pravidiel FISTC platí i povinnosť zobrať na sane psa, ktorý je úplne vyčerpaný. Rovnako ako mať vo vybavení aj špeciálne "papučky" pre psy, ktoré si zrania pri behu labky. Predovšetkým v zľadovatenom teréne.
Autor: klo
