Vo variante A, realizovanom pri prebytkovom štátnom rozpočte, sa predpokladá, že výdavky na prípravu a výstavbu sa budú z 50% zabezpečovať zo štátneho rozpočtu a z 50% z úverových zdrojov. Malo by ísť o dlhodobé bankové úvery s odkladom splácania istín na 5 rokov, s 15-ročnou splatnosťou, pri úrokovej miere 7,5%, pričom ich splácanie by sa krylo zo štátneho rozpočtu. Celkové nároky na štátny rozpočet by pri tomto variante predstavovali ročne 12,2 až 21,5 mld Sk.

Variant B určuje spôsob financovania v prípade deficitného rozpočtu a počíta sa v ňom s krytím výstavby diaľnic čisto z úverových zdrojov, pričom zo štátneho rozpočtu by sa uhrádzalo len splácanie úverov. V tomto prípade by sa nároky na štátny rozpočet pohybovali v rozmedzí od 4,7 mld do 13,8 mld Sk.

V roku 1997 malo byť na výstavbu diaľnic preinvestovaných podľa pôvodného plánu 14 mld Sk, z toho 1,4 mld Sk malo byť použitých na splácanie starých úverov. Od polroka minulého roku sa začali problémy so zabezpečovaním dlhodobých zdrojov. Na zabezpečenie krytia minuloročných plánovaných výdavkov bola na október 1997 plánovaná, emisia zahraničných štátnych dlhopisov v pôvodne uvádzanom objeme 250 - 300 mil. USD (8,5 - 10,2 mld Sk ), pričom 70 mil. USD z tohto objemu malo byť použitých na činnosť Eximbanky. Realizáciu tejto emisie schválila vláda už v júli minulého roku. Pretože pripravovaná emisia predstavovala podstatnú časť plánovaných nákladov, bola výstavba diaľnic v priebehu minulého roku krytá dvoma preklenovacími úvermi Nomury v celkovej výške 190 mil. USD a počítalo sa s tým, že tieto úvery budú splatené z emisie dlhopisov. Väčší z dvoch úverov, pôvodne splatných do konca minulého roku, bol úročený šesťmesačným LIBOROM plus 0,125 % (približne 5,9 % p.a.) pri poplatkoch 0,125 % .

Ešte v októbri minulého roku označovali pracovníci ministerstva dopravy záujem zahraničných finančných inštitúcií zúčastniť sa na financovaní výstavby diaľnic za viac ako uspokojivý a podľa generálneho riaditeľa SSC (Slovenská správa ciest):"Získavame zahraničné úvery pre diaľnice za úrokovú sadzbu LIBOR + 0,3, za ktoré podmienky si požičiavajú aj európske vyspelé krajiny medzi sebou. Je to predovšetkým v dôsledku pozitívneho ekonomického obrazu SR vo svete." Napriek avizovanému záujmu zahraničných investorov nebola v októbri plánovaná emisia dlhopisov realizovaná. Jediným oficiálnym vysvetlením tohto zdržania bolo dlhodobejšie zaneprázdnenie štátnej tajomníčky MF SR, ktoré spôsobilo časový posun pri rokovaniach.

Plánovaná emisia dlhopisov bola odsunutá na november, pričom bol znížený plánovaný objem na 210 mil USD. V polovici novembra priniesla Pravda správu o tom, že emisia sa odkladá na prvý štvrťrok 1998, pretože podľa hovorcu MF SR "by boli v súčasnosti takto získané prostriedky príliš drahé".

V súčasnosti sa zdá byť pravdepodobné, že stále odkladaná emisia dlhopisov nebude realizovaná ani v prvom štvrťroku tohto roku. Krátkodobý úver od Nomury bol v priebehu tohto týždňa vymenený za emisiu šesťmesačných eurobondov v objeme 200 mil. USD úročených vo výške LIBOR + 1%, keď podľa oficiálnych vyjadrení Slovensko získava týmto krokom čas, kým nebude na finančných trhoch priaznivejšia situácia pre emisiu dlhodobých obligácií.

Najčastejšie opakujúcim sa argumentom zdôvodňujúcim tento krok sú globálne dôsledky ázijskej krízy, druhým špecificky slovenským problémom je výhľadové zhoršenie ratingu oznámené agentúrou Moody`s. V tomto týždni prebehli rokovania s predstaviteľmi tejto agentúry. Hodnotenie tohto stretnutia bývalým ministrom financií vyznieva optimisticky, hodnotenie Moody`s nie je známe a jeho prejavom pravdepodobne bude až prípadná zmena ratingu. Podľa S. Kozlíka:"...na reálnych parametroch slovenskej ekonomiky jednoznačne prezentoval, že niet dôvodu k zmene a keď, tak pozitívnej." Možno vysloviť pochybnosť o tom, či výsledkom stretnutia môže skutočne byť zlepšenie ratingu Slovenska. Už udržanie súčasnej úrovne bude možné označiť za úspech.

Výstavba diaľnic má pokračovať v nezmenšenom tempe aj v tomto roku. Celkovo je na krytie tohtoročnej výstavby diaľnic naplánovaných 17 mld Sk, z toho 2,47 mld Sk je určených na splácanie doterajších dlhov. Okrem nevyriešenej emisie dlhopisov z minulého roku, krytej zatiaľ iba krátkodobou emisiou eurobondov, je v návrhu schváleného rozpočtu na tento rok plánovaná s výstavbou diaľnic súvisiaca emisia ďalších dlhopisov v objeme 10-11 mld Sk. Nezdá sa pravdepodobné, že by výraznú časť týchto zdrojov mohli pokryť domáce finančné inštitúcie. Ak predpokladáme, že celý objem by mal byť umiestnený v zahraničí, malo by Slovensko spolu s minuloročnou podlžnosťou emitovať v tomto roku zahraničné dlhopisy v objeme okolo 0,5 mld USD.

Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r. o., Bratislava