V pondelok 2. februára bola v Bratislave konferencia Médiá - alternatíva SDK pre Slovensko. Približne sto účastníkov rokovalo vo dvoch sekciách - pre STV a pre duálny systém médií. Garantom druhej bol JÁN BUDAJ, podpredseda DU. Jeho vystúpenie uvádzame v skrátenom znení.
Počas terajšej vlády HZDS sme spoznali, že slobodná spoločnosť nemôže existovať bez slobodných informačných prostriedkov. Sú to najmä rozhlas a televízia, ktoré slúžia verejnosti ako diskusné fórum a zároveň ako zdroj informácií, na základe ktorých si jednotlivec môže utvárať názor a rozhodovať sa.
Spoznali sme tiež význam duálnosti vlastníctva v elektronických médiách. Ak bola v minulosti najmä medzi konzervatívnymi politikmi zakorenená podozrievavosť voči súkromnej a komerčnej televízii a rozhlasu, dnes už všetci uznávajú zásluhu súkromných vysielačov na udržaní plurality zdrojov informácií pre slobodné rozhodovanie.
Slovensko sa po roku 1989 rozhodlo pre duálny systém prevádzkovania prostriedkov masovej komunikácie. Popri "odvládnení" televízie a rozhlasu to znamenalo aj vytvorenie legislatívnych a inštitucionálnych podmienok pre prácu súkromných prevádzkovateľov. Výsledky však dosiaľ nespĺňajú pôvodné očakávania: o skutočne verejnoprávne médiá a rovnako aj o úspešné využitie časti frekvenčného spektra na podnikanie súkromných osôb bolo a je treba dodnes namáhavo usilovať.
VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ
ako jedna stránka duálneho systému boli u nás ustanovené zákonom z niekdajších propagandistických orgánov KSČ v roku 1991. Sú financované zo štátneho rozpočtu a z peňazí koncesionárov. Ich funkciou je chrániť tvorcov i spotrebiteľov pred diktátom trhu tak, aby na prvom mieste ich úsilia bola všestranná služba občanovi. Tomu zodpovedajú aj viaceré princípy práce verejnoprávneho média, napr. jeho všeobecná dostupnosť na celom území, ale aj vysielanie pre rôzne druhy menšín, ako napr. televízia pre nepočujúcich a hluchonemých občanov. Verejnoprávne médiá ďalej musia rešpektovať názorovú rôznorodosť v spoločnosti (najmä politických názorov), objektívne informovať o veciach správy verejných záležitostí, majú vzdelávaciu funkciu atď.
Táto služba občanom sa musí odohrávať v prostredí politickej nezávislosti a bez toho, aby boli pracovníci týchto médií vystavení tlaku vonkajších záujmov. Netreba zvlášť zdôrazňovať, akou chorobou dnes trpia naše verejnoprávne médiá, najmä STV. Už sme si pomaly zvykli na to, že sa televízia zmenila z verejnoprávnej na vládnu, potom stranícku a že je napokon tvrdo tunelovaná, vrátane frekvenčného pásma, prideleného verejnoprávnym médiám zo zákona. Jej choroba je dôsledkom celkovej choroby nášho verejného a politického života, ktorý zasiahli dôsledky politickej kontrarevolúcie po roku 1994. Aj v tejto oblasti sme zaznamenali prejavy protizákonného konania, korupcie, zneužívania funkcií, aj tu sa lož stala pracovneu metódou. STV počas minulých parlamentných volieb poslúžila na ovplyvnenie ich výsledku, neskôr často vysielala nepravdivé a zmanipulované informácie na prospech vládnej koalície. Obnovila rôzne formy cenzúry a dokonca aj smutne známe zoznamy "zakázaných" osôb, na obrazovkách STV sa znovu objavili programy jednostranného zamerania a s utajenými autormi. Na toto všetko nereagovali inštitúcie, ktoré zo zákona majú dozerať na súlad činnosti verejnoprávnych médií so zákonom ani gesčný výbor NR SR. Dôsledkom je úpadok verejnoprávnych médií, strata kvalifikovaných pracovníkov, dôveryhodnosti a sledovanosti programov a s tým súvisiaci pokles príjmov z reklamy. Klesá počet divákov a poslucháčov, ochotných platiť koncesionárske poplatky. Toto všetko vyvoláva potrebu nového legislatívneho prostredia, ktoré bude garantovať tieto požiadavky:
1/ Zabezpečiť účasť opozície na práci rád pre verejnoprávny rozhlas a televíziu.
2/ Definovať verejný záujem v programe verejnoprávnych médií a spôsob jeho zabezpečenia - o. i. založiť Fond pre projekty verejného záujmu.
3/ Prijať nové, náročnejšie pravidlá pre kontrolu hospodárenia verejnoprávnych médií, nový systém platenia koncesionárskych poplatkov s definovaním koncesionárskych práv.
4/ Uzákoniť štatút programového pracovníka verejnoprávneho média, s čím súvisí aj potreba novej legislatívy pre "mediálnu kriminalitu".
SÚKROMNÉ MÉDIÁ
sú druhou stránkou duálneho systému. Ide o podnikanie na licenčnom základe, pretože rozsah prenajímaných frekvencií je obmedzený. Takéto vysielanie sa na rozdiel od verejnoprávneho riadi najmä kritériom sledovanosti: financuje sa samo, mimo zdrojov štátneho rozpočtu a koncesionárskych poplatkov. Na Slovensku vznikli súkromné médiá neskôr ako v Českej republike.
Dôležitých problémov je viacero. Dosiaľ trvajú kompetenčné nejasnosti medzi licenčnou komisiou (Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie), telekomunikáciami a prevádzkovateľmi. Boli sme svedkami politických zásahov do licenčného konania (pridelenie licencie TV Markíza, rozširovanie licencie Rádia Twist, uprednostňovanie osôb "blízkych HZDS" - rádio Východ, rádio Koliba, druhý kanál STV). Verejnoprávne médiá sa komercionalizujú (vysielanie na frekvencii Rock FM, prenájom ranného vysielania STV, rozširovanie povolenej inzercie v nich), čo znevýhodňuje súkromné médiá a potláča ich celkový význam. Keďže súčasnej vládnej koalícii chýba vôľa podporiť duálny systém, monopol telekomunikácií ohrozuje vysokými cenami samu existenciu súkromných médií (nedávne vypnutie Twistu). Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie nemá dostatočne autonómne postavenie a nie je garantom vyváženosti verejnoprávneho a súkromného sektora.
Stranícke spolitizovanie verejnoprávnych médií spôsobilo, že komerčné médiá dnes suplujú ich informačnú úlohu. Žurnál Rádia Twist a spravodajstvo TV Markíza významne prispievajú k tomu, aby občania na Slovensku mali vyvážené informácie o verejnom živote. Súčasná moc si dala vlastný gól: TV Markíza má dnes sledovanosť vyše 60 %, kým STV iba necelých 40. Ešte lepšie výsledky má Markíza oproti STV v porovnaní dôveryhodnosti spravodajstva.
Záverom možno potvrdiť, že duálny systém je pre Slovensko vhodný, pretože pomáha vytvárať vyvážené informačné prostredie, slúžiace verejnému záujmu. Je však zatiaľ deformovaný, najmä na strane prevádzkovateľov zo zákona. Naopak, privátna sféra je potláčaná politickými, ekonomickými a administratívnymi nástrojmi.
SDK chce vrátiť duálny systém do medzí, ktoré mu stanovuje zákon. Treba však najprv zdokonaliť legislatívne a exekutívne podmienky jeho rozvoja a napraviť dnešné deformácie. SDK ďalej vytvorí podmienky pre dôslednú kontrolu hospodárenia verejnoprávnych médií tak, aby sa zastavil ich finančný prepad. Bez dôrazu na rozvoj vyváženého duálneho systému v masovokomunikačných prostriedkoch totiž nie je možný ani rozvoj demokracie.
