ní nálezu sa uvádza, že spomínaný spot "viacerými vizuálnymi a slovnými prvkami spochybňuje serióznosť konkurenta". Sťažnosť podala spoločnosť Globtel 10. decembra 1997. Na zasadnutí 20. januára 1998 sa arbitrážna komisia RPR rozhodla, že bude posudzovať sťažnosť Globtel-u aj bez stanoviska spoločnosti EuroTel, lebo EuroTel stanovisko, ktoré môže mať funkciu vysvetlenia, neposkytol. Generálny riaditeľ EuroTel-u A. Bobovnický však s rozhodnutím arbitrážnej komisie RPR nesúhlasí, pretože "EuroTel vo svojom televíznom spote neporovnával produkty iných súťažiacich na našom trhu. V celom reklamnom spote nebolo ani raz použité meno alebo obchodný názov konkurenčnej firmy". Ak sa niekto v reklamnom spote spoznal, ide podľa A. Bobovnického o jeho subjektívne stanovisko. Etický kódex zakotvuje, že reklama nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, nesmie šíriť o cudzom podniku údaje, ktoré môžu príjemcu reklamy uviesť do omylu, nesmie útočiť na iné produkty a nesmie sa snažiť ich diskreditovať. Podľa A. Bobovnického nebol spot vysielaný v rozpore s dobrými mravmi "a už vôbec nebol spôsobilý privodiť ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom". Poukázal zároveň na skutočnosť, že arbitrážna komisia RPR vyzvala EuroTel, aby sa vyjadril, 13. januára 1998 s tým, že vyjadrenie očakáva do 16. januára 1998, pričom sťažnosť prišla na RPR 10. decembra minulého roka a na zasadanie zástupcu z EuroTel-u neprizvali. "Dokonca člen komisie v týždenníku Trend tri týždne pred rozhodnutím prejudikoval vzniknutú situáciu a označil obsah spotu ako nekalosúťažné konanie," dodal A. Bobovnický.

Autor: SME - rf