uvoľnenosť a to, že dávam saniam definitívne zbohom," povedala staronová slovenská rekordérka, ktorá počet svojich účastí na ZOH natiahla na päť. Za ňou nasleduje Betka Havrančíková so štyrmi. "Dnes bude v Slovenskom dome v Nagane malá oslava s mojimi priateľmi," podotkla skromne a dodala, že je rada, že sa dočkala takejto rozlúčky. Po 12., 20., 17. a 14. čase obsadila celkovo 15. miesto z 29 štartujúcich, zlatá Nemka Kraushaarová ju zdolala o necelé štyri sekundy. Rýchlosťou okolo 120 km/h sa rútili pretekárky dolu ľadovým toboganom, ktorý považuje Majka Jasenčáková, dnes už definitívne iba sekretárka sánkarského zväzu, za veľmi dobrý. "Neviem, ako sa budem prakticky lúčiť, už to odkladám niekoľko rokov. Ale teraz zo saní vysadnem a na jeseň na ne nenasadnem," vraví najjednoduchší recept. "Škoda, že vedenie nášho športu nepochopilo, že tu mali byť aj ďalší, predovšetkým Slávik, Marx či Mick. Slávik by so svojím výkonom zo sezóny mal na 15. miesto a nadviazal by novú tradíciu. Mladí sú už veľmi dobrí. Všetci, čo o nomináciách rozhodujú, by mali mať na zreteli, že napríklad na saniach sa bojuje o osem sád medailí a vyslanie minitímu je menej nákladné ako napríklad hokejového. A úžitok môže byť o pár rokov väčší," dodala veteránka ľadového koryta, ktorej sa najviac páčila jej prvá olympiáda v Lake Placide 1980, kde bola aj najlepšia, deviata, a najmenej v Albertville. Divácky bola najlepšia lillehammerská a potom naganská. "Teraz budem sedieť na stoličke a vybavovať všetko pre sánkarov. Budem za nich bojovať, aby mohli zažiť a skúsiť to, čo ja a dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Bojujte aj vy," dodala žena z Tatier, ktorá si spomenula aj na svoju prvú jazdu. "Bolo to v roku 1974 na starej dráhe v Tatranskej Lomnici a hneď po vyštartovaní som sa vysypala. Zastala som a nevedela, čo ďalej robiť, a tak som sa vrátila na štart. Tam mi povedali, že štart sa neopakuje a treba pokračovať ďalej." Ona tak urobila a opakovala štarty, väčšinou úspešné, ktorými sa držala vyše dvadsať rokov medzi absolútnou európskou a svetovou elitou.
Autor: JÁN MIKULA, Nagano
