Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide - tak spievavali naši dedovia na sviatky hojnosti a radosti, ktoré nasledovali po Vianociach, Vždy boli plné veselosti, spevu, tanca a hodovania. Najkrajšie boli fašiangy na dedine. Chlapci chodili po domoch s gajdošom a spievali: "A tam hore na komore, mačky sú vám na slanine, choďte si ich zohnať a nám kus odrezať." Gazdiná potom doniesla chlapcom slaninu, rebrá a mäso. Na priadkach, kde sa schádzali dievčatá, tancovali pri ústnej harmonike alebo vyhrávali na hrebeňoch. Veselo však nebolo len v dedinských domoch. V krčme po tri dni vyhrávali muzikanti a každý, kto chcel, mohol sa zabávať. Fašiangy boli pre roľníka obdobím oddychu, rozptýlenia a uvoľnenia po celoročnej práci. Slanina, klobása, údené mäso, pampúchy a varené víno - to všetko boli jedlá tradičných fašiangových hostín. Mádenci chodili na obchôdzky s ražňami a slaninou. Keď prišli do domu, ražeň zapichli do hrady a chvíľu pred ním tancovali. Na to prinieslo dievča jedno- či dvojkilový rezeň slaniny, za čo ho mládenci ponúkli pálenkou, ktorú nosili so sebou. Mládenci sa okrem toho preobliekali za maškary, a tak behali po dedine. Strach vedela nahnať maska smrti oblečená do bielej plachty so zamúčenou tvárou. Ale aj čert, ktorý mal kožuch oblečený naruby, tvár začiernenú sadzami a na hlave mal pripevnené baranie rohy, bol poriadne hrôzostrašný. Nechýbala ani tradičná maska turoňa alebo medveďa. Najhumornejšia bola postava muža preoblečeného za ženu. Všetci ho ťahali za sukňu, rozväzovali mu šatku a robili si z neho posmech. Na zábavách v niektorých dedinách bolo tiež zvykom, že škrabošky a masky, ktoré sa predávali, natreli lekvárom a nič netušiaci fašiangovníci sa ním poriadne umazali. Tradícia fašiangových masiek siaha hlboko do histórie našich predkov. Pôvodne mala magickú funkciu. Ľudia verili v pôsobenie magických a démonických síl, ktoré sa snažili maskami napodobniť, prípadne spevom a pokrikmi zastrašiť. Postupom času masky stratili svoju pôvodnú funkciu a zostali už len na zábavu. Tradícia fašiangových sprievodov a masiek bola veľmi silno zakorenená nielen na dedinách, ale aj v mestách.Tam boli fašiangy spestrené zábavami, ktoré usporadúvali remeselnícke cechy. Hlavnými organizátormi boli tovariši a k najaktívnejším patril cech mäsiarov. Remeselnícke fašiangové zvyky však postupne zanikli a vieme o nich už len z rozprávania starých rodičov. Na dedinách si však fašiangy zachovávajú dodnes svoju špecifickú podobu, ku ktorej patria tradičné fašiangové šišky alebo fánky či tanečná zábava.
Autor: LUCIA PALŠOVÁ
