Predčasné voľby sú dôsledkom krízy z novembra minulého roka, keď rezignovala menšinová koaličná vláda Zjednoteného frontu (UF) vedená Indrom Kumárom Gudžarálom. Príčinou bolo zistenie vyšetrovacej komisie, že jeden z významných členov Drávidskej pokrokovej federácie (DMK), súčasti UF, sa zaplietol do atentátu na bývalého premiéra Rádžíva Gándhího v máji 1991. DMK obvinenie odmietla a Zjednotený front nesplnil požiadavku Indického národného kongresu, aby sa zbavil svojho partnera.
Favoritom volieb je podľa prieskumov Indická ľudová strana (BJP). Pravicová strana, známa hinduistickým fundamentalizmom a náboženskou neznášanlivosťou, vznikla v apríli 1980 ako člen Indického ľudového zväzu. V roku 1990 bola vedúcou silou hnutia za výstavbu hinduistického chrámu v Ajódhji (štát Uttarpradéš) na mieste moslimskej Báburovej mešity. Po rozbúraní islamskej svätyne hinduistickými fanatikmi v decembri 1992 čelila obvineniu, že podnietila vlnu rozsiahlych náboženských nepokojov medzi hinduistami a moslimami v rokoch 1992 a 1993, ktoré si vyžiadali okolo 3000 životov. V polovici 90. rokov bola najsilnejšou opozičnou stranou a po voľbách v máji 1996 sa s premiérom Atalom Bihárím Vádžpéjím pokúšala bez úspechu zostaviť koaličnú vládu. V programe má okrem iného zavedenie jednotného občianskeho zákonníka pre hinduistov, moslimov i kresťanov (o. i. by znamenal zákaz mnohoženstva pre moslimov). Je proti prílišnému prenikaniu nadnárodných spoločností do Indie. Sľubuje zlepšenie vzťahov s Pakistanom, ale aj zaradenie Indie medzi členov "klubu jadrových veľmocí". Vážnym kandidátom na úrad predsedu vlády je opäť Vádžpéjí, predstaviteľ umierneného krídla strany. Patrí k najdlhšie slúžiacim poslancom Snemovne ľudu (prvýkrát zvolený v roku 1957) a v 60. rokoch viedol Indický ľudový zväz. V prvej nekongresovej vláde v dejinách Indie bol ministrom zahraničných vecí (1977-1979).
O sympatie voličov sa usiluje aj najstaršia politická strana v krajine Indický národný kongres (INK), ktorý by mal vyjsť z volieb ako druhý najsilnejší. Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1947 bol Kongres pri moci 45 rokov, z ktorých 38 rokov stáli na čele vlády Džaváharlál Néhru, jeho dcéra Indira Gándhíová a vnuk Rádžív Gándhí. Po zavraždení Rádžíva prevzal vedenie Narasimba Ráo. Na volebnej kampani INK sa zúčastnuje Sonia Gándhíová, vdova po Rádživovi Gándhím. Do parlamentu síce nekandiduje, ale jej aktivita zabezpečila masovú účasť na predvolebných zhromaždeniach. Stúpenci kongresu veria v charizmu mena Gándhí, ktoré určite zvýši vyhliadky na volebný úspech.
Tretie poradie v priazni voličov zaujíma podľa prieskumu doteraz úradujúca koalícia ľavého stredu, Zjednotený front (UF). Dolná komora indického parlamentu Snemovňa ľudu (Lóksabhá) má 545 členov (dvoch vymenováva prezident) volených obyvateľstvom na päť rokov. Aktívne volebné právo majú občania od 18 rokov, pasívne od 25 rokov. Ženy získali právo voliť v roku 1935.
