BRATISLAVA (SITA) - Podľa predbežných informácií dosiahli Železiarne Podbrezová (ŽP), a.s., v minulom roku hrubý zisk 47,873 mil. Sk, čo pri základnom imaní 2, 3841 mld. Sk predstavuje hrubý zisk na akciu vo výške 20 Sk. Tento výsledok bude pre mnohých sklamaním, vzhľadom na niektoré vládne opatrenia však nie až taký prekvapujúci. Optimistické predpoklady v máji uplynulého roka hovorili dokonca o možnosti po prvýkrát v histórii firmy vyplácať dividendy pri predpokladanej úrovni zisku 60 mil. Sk, čo však pri súčasnej úrovni je len málo pravdepodobné. Ešte v polovici minulého roka vykázali ŽP zisk 54 mil. Sk. K zmene došlo v troch nasledujúcich mesiacoch, keď zisk spoločnosti poklesol na 34,551 mil. Sk. Dôvodom tohto poklesu bolo podľa vyjadrení predstaviteľov predovšetkým zvýšenie cien elektrickej energie a dovozná prirážka. Pod augustovú stratu spoločnosti sa podpísali aj uskutočnené opravy na nosných prevádzkach - valcovňa rúr a oceliareň - ktoré zvýšili fixné náklady podniku. V roku 1996 dosiahli ŽP len mierny čistý zisk vo výške 22,4 mil. Sk, pričom obrat predstavoval 2,974 mld. Sk. Medziročne sa tak v roku 1997 obrat zvýšil o 22 %. Výška vlastného imania na konci roku 1996 dosahovala iba 2,24 mld. Sk pri základnom imaní 2,38 mld. Sk. Úroveň vlastného imania stále zaostávala za výškou základného imania o 90 mil. Sk, oproti roku 1995 však došlo k pomerne výraznému zníženiu úverovej zaťaženosti zo 64 % na konci roku 1995 na 43 % na konci roku 1996, pričom celková výška bankových úverov klesla z 1,447 mld Sk na 0,976 mld. Sk. Celková zadlženosť zostala pritom v podstate nezmenená, keď na konci roku 1996 dosahovala 50 % ( na konci roku 1995 to bolo 48 %). Pochopiteľným predpokladom takýchto pozitívnych posunov v hospodárení spoločnosti bola významná zmena v riadení a hlavne v štruktúre majetku. Rok 1996 sa pre spoločnosť niesol v znamení emisie dlhopisov v objeme 800 mil. Sk realizovanej v septembri, prostredníctvom ktorej sa spoločnosti podarilo stabilizovať úroveň finančných nákladov.
Najvýraznejšie zmeny vo vývoji ŽP sa uskutočnili v roku 1995. Po dvoch výrazne mínusových rokoch 1993 - 1994, keď zaznamenali stratu 307 mil. Sk ( 129 Sk na akciu) a 200 mil. Sk ( 84 Sk na akciu), dosiahli Železiarne v roku 1995 zisk 36 mil. Sk ( 15 Sk na akciu). Prvýkrát zaznamenali výrazne kladný prevádzkový výsledok na úrovni 307 mil. Sk a strata z finančných operácií bola vo výške 214 mil. Sk. V minulom roku ŽP exportovali takmer 80 % produkcie, čo oproti roku 1996 predstavuje zvýšenie o približne 4 %. Do krajín EÚ smerovalo 28,4 %, do ČR 26,2 %, do štátov východnej Európy 15,4 %. Viac ako 20 % produkcie je určených pre slovenský trh a zvyšok exportovali ŽP na Stredný a Ďaleký východ a do Južnej Ameriky. V roku 1994 tvoril vývoz len 1,3 mld Sk, v roku 1996 to už bolo skoro dvakrát toľko - 2,27 mld Sk, v uplynulom roku viac ako 3 mld Sk. Celkovo za minulý rok železiarne vyprodukovali 283 324 ton kontizliatkov, 150 185 ton bezšvíkových rúr, 4 767 ton zvarovaných rúr, 33 050 ton presných rúr a 5 117 ton rúrových oblúkov. Výkony železiarní za uplynulý rok predstavujú 4,964 mld Sk, z čoho tržby tvoria 3,640 mld Sk. Spoločnosť tak dosahuje rentabilitu výkonov 0,96 %. Náklady podniku dosiahli 4,916 mld Sk, čo znamená rentabilitu nákladov na úrovni 0,97 %. V uplynulom roku ŽP zrealizovali pri odstavení prevádzky druhú etapu investície v celkovej hodnote 130 mil. Sk. Od začiatku júna minulého roka bolo na významnú časť ich produkcie - bezšvíkové rúry - uvalené clo vo výške 8,9 %. K tomuto opatreniu pristúpila Komisia EÚ na základe žiadosti talianskej vlády podľa článku 7 (5) vyhlášky Rady EK č. 384/96, ktorá umožňuje okamžité zavedenie dočasných ciel v prípadoch výnimočnej núdze. EK zaviedla podobné opatrenia aj voči ruským, rumunským a českým producentom. Spomenuté rozhodnutie zdôvodnila EK skutočnosťou, že dovoz výrobkov z týchto štyroch krajín mal negatívny vplyv na stav priemyslu EÚ. V konečnom dôsledku sa ŽP podarilo zabezpečiť, aby pri vývoze bezšvíkových rúr do limitu 25 000 t (z kvóty 31 600 t v sledovanom období) neplatili v krajinách EÚ nijaké clo. Nad tento limit stanoví EK do jedného mesiaca dovozné clo, ktoré bude nižšie ako pôvodne uvažovaných 8,9 %, pričom dohoda je platná na 5 rokov.
