Úvodom Mihalik charakterizoval postavenie PKB v rámci slovenského bankového trhu ako banku strednej veľkosti s bilančnou sumou 16 mld Sk. PKB vznikla v roku 1993, je retailovo zameraná. Znamená to, že budujeme širokú sieť pobočiek, cez ktoré poskytujeme univerzálne bankové služby, v súčasnosti máme 32 pracovísk a zamestnávame 610 pracovníkov, povedal Mihalik. PKB spravuje 10,7 mld primárnych vkladov. Medzinárodná agentúra Bank Watch udelila banke rating BB plus. V skupine stredných bánk na Slovensku je aj Priemyselná banka, Poštová banka a Istrobanka. PKB má základné imanie 1002 mil. Sk, tento kapitál sme získali úpisom akcií od mnohých akcionárov na rozdiel od iných bánk v našej skupine, do ktorej vložili kapitál jej majoritní akcionári (Istrobanka má majoritného akcionára Slovenskú poisťovňu, Priemyselná banka skupinu okolo VSŽ). Mihalik zaspomínal, ako manažment banky v roku 1992 obchádzal primátorov miest a starostov obcí a presviedčal ich, aby upísali základné imanie pre PKB vo výške 300 mil. Sk. Podarilo sa to, tento kapitál združilo 420 miest a obcí. Banka na Slovensku môže byť efektívna, keď dosiahne bilančnú sumu 20 mld Sk, potvrdzujú to výpočty, pripomenul Mihalik. Pretože potrebami komunálnej sféry sa bilančná suma nedá naplniť, PKB sa orientuje na podnikovú sféru. PKB získala z podnikovej sféry ďalších akcionárov - priemyselné podniky: konkrétne Považské chemické závody, a. s. Žilina, Váhostav, a. s. Žilina, a Tento, a. s. Žilina (predtým Chemicelulóza). Manažment PKB je v súčasnosti 10-percentným podielnikom na jej kapitáli. Mihalik sa domnieva, že manažment by mal mať podiel na kapitáli banky, takýto privatizačný model odporúča aj pre veľké banky s majoritou FNM. Žiadny subjekt nevlastní v PKB viac ako 10 % kapitálu. Mihalik prezradil, že v horizonte roku 2002 sa v banke zaoberajú s hľadaním zahraničného kapitálového partnera.

Mihalik načrtol štruktúru aktív a pasív PKB. Aktivity banky súvisiace s komunálnym sektorom predstavujú asi tretinu aktivít PKB. Suma úverov poskytnutých PKB predstavovala objem 6 mld Sk. Vyše 3 mld Sk predstavovali investície do cenných papierov, z toho komunálne obligácie predstavovali 800 mil. Sk. Z 30 emisií komunálnych obligácií na Slovensku PKB pripravila a vlastní polovicu. Prevažnú časť svojich aktív banka kryje z primárnych zdrojov - vkladov klientov. Preto naša banka nemusí kupovať veľa drahých zdrojov, pripomenul Mihalik. Potreby komunálnej sféry v porovnaní s podnikateľskou sférou sa odlišujú v tom, že väčšina poskytnutých úverov je investičného charakteru. Ide o rozvojové aktivity ako výstavba čistiarní odpadových vôd, výstavba mestských a obecných kanalizácií, výstavba skládok domového odpadu, stavba a oprava budov. Napriek nepriaznivej situácii na peňažnom trhu v našom úverovom portfóliu nie je obec či mesto, ktorej by sme poskytli úver s úročením nad 20 %, upozornil Mihalik. Pri úverovaní komunálnej klientely sme nezaznamenali ťažkosti, mestské zastupiteľstvá sú disciplinované v splácaní úverov. V spolupráci s ministerstvom výstavby sme financovali výstavbu bytov v celkovom objeme 3,5 mld Sk, išlo o 4000 bytov, doplnil Mihalik. PKB vlastní Komunálnu poisťovňu a Komunálnu leasingovú spoločnosť. Prostredníctvom týchto spoločností sa snažíme poskytovať komunálnemu sektoru komplexné služby. PKB požiadala o licenciu na hypotekárne financovanie. Vo svete pri financovaní komunálneho sektora sa vyžadujú dlhodobé a lacné zdroje. Používajú sa komunálne dlhopisy so splatnosťou od 10 rokov. Na Slovensku k takémuto financovaniu chýbajú dlhodobé finančné zdroje a fungujúci kapitálový trh, upozornil Mihalik. V súčasnosti pripravujeme v spolupráci s NBS a štátom založenie osobitného revolvingového fondu, ktorý by slúžil na financovanie komunálnej sféry.

Úverovanie devízovými zdrojmi má úskalia

V súčasnosti máme otvorenú úverovú linku od banky EBOR vo výške 20 mil. DEM, s týmito zdrojmi financujeme podnikateľskú sféru a uvažujeme o otvorení ďalšej v objeme 30 mil. DEM pre financovanie komunálnej sféry. Je tu však obrovské kurzové riziko, poznamenal Mihálik. Práve pre toto riziko sme doteraz pre komunálnu sféru neposkytli žiadny devízový úver. Prípadné znehodnotenie koruny, ktoré je v horizonte 10 a viac rokov pravdepodobné, by ohrozilo takýto úverový projekt, lebo splátky úrokov a istiny by sa predražili, vysvetlil Mihalik. Napriek tomu sa úverovanie devízovými zdrojmi dá použiť v projektoch, kde sa dá uplatniť trhová cena ako pri výstavbe garáží alebo pri výstavbe tržnice. Naopak pri infraštruktúrnych projektoch nemožno použiť devízové zdroje, lebo pri budovaní kanalizačných a energetických sietí nie je možné ľubovoľne diktovať ceny, vysvetlil Mihalik. Lacné zdroje zo stavebných sporiteľní sa použili aj na výstavbu bytov podľa tejto schémy: Stavebné sporiteľne odkúpili časť dlhopisov emitovaných PKB a PKB nakúpila dlhopisy miest. Výnosy z týchto dlhopisov mestá použili na výstavbu bytov, vysvetlil Mihalik. Situáciu v hypotekárnom financovaní charakterizoval Mihalik takto: V rukách bánk, ktoré sa prihlásili do hypotekárneho úverovania, ostal čierny Peter ,lebo tieto banky možno teraz kritizovať, že stále neposkytujú hypotekárne úvery. Neposkytujú ich preto, lebo cena zdrojov ani štátne zvýhodnenia hypoték nie sú. Uvažuje sa, že bonifikáciu úrokov z hypoték by mal poskytnúť Štátny fond na rozvoj bývania, ale pravidlá nie sú stanovené, pripomenul Mihalik. Nie je doriešené, kto bude kupovať hypotekárne záložné listy. Preto PKB v hypotekárnom úverovaní zvolila vyčkávaciu taktiku. Napriek tomu PKB vydala publikáciu, kde je vysvetlená kompletná metodika financovania hypotekárneho úverovania.

Vstup zahraničného kapitálu do komunálnej sféry

Mihalik spomenul rozdielne prípady angažovania sa zahraničného kapitálu v komunálnych záležitostiach. V pozitívnom prípade Siemens navrhuje dodávateľský projekt pre verejné osvetlenie pre mestá na Slovensku. Podľa projektu má mesto sumarizovať finančné náklady, ktoré má s verejným osvetlením (VO) (investičné a neinvestičné). Siemens je ochotný prevziať na seba prevádzku VO, mesto sa zaviaže, že bude Siemensu za prevádzku VO platiť tak ako doteraz plus dohodnutý valorizačný index vyplývajúci z inflácie. Siemens zabezpečí rekonštrukciu VO a od PKB požaduje garanciu, že mesto je schopné splácať splátky. Týmto spôsobom Siemens oslovil viac najmä väčších miest na Slovensku. Mnohé mestá túto ponuku odmietli s tým, že majú vlastné firmy ktoré im dodajú rekonštrukciu VO. Mihalik považuje ponuku Siemensu za atraktívnu.

Naproti tomu sa mestá niekedy zbavujú výnosných prevádzok, napr. zber a ukladanie mestského odpadu. Nemenované mesto celú prevádzku na likvidáciu a manipulovanie s komunálnym odpadom predá francúzskej firme. Mesto dá pozemok, firma vybuduje skládku s použitím nepriepustných fólií a vybuduje zber a separáciu odpadov. Mestá sa však podľa Mihalika týchto prevádzok zbavujú zbytočne, lebo sa pripravia o budúce príjmy.

Mestám a obciam chýbajú profesionáli

Na úrovni miest a obcí chýbajú finanční manažéri. V zahraničí sú pri riadení miest profesionáli, ktorí sú navyše pod tlakom zastupiteľstiev, a to spôsobuje, že správa vecí verejných je vysoko efektívna. Potom rôzne komunálne projekty nie sú pre obyvateľov protiľudové v zmysle cien za služby, ale pritom sú výhodné pre mesto obec. Tieto prístupy v našej komunálnej sfére absentujú. Mestá každý rok bojujú so štátnym rozpočtom o podiel na daniach, preto mestá nevedia v dlhšej perspektíve definovať príjmovú stránku svojho rozpočtu. U nás absentuje vo financovaní potrieb miest prístup podnikateľský a zároveň verejnoprospešný a navyše perspektíva dlhšia ako jedno volebné obdobie. Preto by podľa Mihalika mal byť na mestskom úrade hlavný manažér - profesionál, ktorý by nebol volený, ten by pripravoval všetky podklady s dlhodobým výhľadom.

Situácia na trhu vkladov je zlá

V súčasnosti je zlá situácia s viazanosťou vkladov, lebo úrokové miery z mesačných vkladov sa dostali na úroveň strednodobých vkladov. Podstatná časť zdrojov sa nachádza v týchto krátkodobých vkladoch, to je problém celého bankového sektora na Slovensku, vysvetlil Mihalik. My v ponukách vkladových produktov nemôžeme postupovať inak ako VÚB a Slovenská sporiteľňa, ktoré považujeme za market makerov (tvorcov trhu) finančných zdrojov. Kým tieto inštitúcie nezmenia svoju politiku, bude štruktúra finančných zdrojov deformovaná, upozornil. Potrebujeme stabilné a dlhodobé zdroje a o tie chceme bojovať. U nás je nízka mobilita zdrojov, stále väčšinu z nich má Slovenská sporiteľňa. Kto chce sporiť, už sporí motivácia nespočíva v ešte vyšších úrokoch. Ak jedna nemenovaná banka zdôvodní zvýšenie sadzby z depozít tým, že jej odišli vklady za 100 mil. Sk, avšak skutočnosť je taká, že jej odišlo 20 mld Sk vkladov, potom vzniká otázka, či má táto banka právo chcieť tieto peniaze späť a kvôli tomu enormne zvyšovať sadzby. Z toho vyplýva, že súčasné zvyšovanie úrokov je výsledkom konkurencie bánk v boji o posilnenie svojej likvidity. U nás po útoku na slovenskú korunu v máji 1997 úrokové sadzby vyleteli hore a sa zastavili, kým v ČR medzitým aj klesli, povedal Mihalik.

Na otázku SME o podmienkach tvorby rezerv Mihalik uviedol, že nie je jednotný výklad medzi MF a NBS v tom, ako sa majú z hľadiska zdaňovania tvoriť opravné položky. Ak banka nenavýši svoju bilančnú sumu úverom, nemôže si z nákladov tvoriť opravné položky, ale iba z čistého zisku. Je to diskriminácia voči iným bankám. Zákonodarca počítal s rastom úverov a pripúšťa tvoriť oprávky z prírastku hrubých výnosov. My argumentujeme, že by bankám malo byť dovolené robiť oprávky vo výške 2 % z celkového objemu úverov, ako je to vo svete, dodal Mihalik.