Ekonomické trhy vo všetkých podobách (finančný trh, kapitálový trh, trh s mliečnymi výrobkami, ...) majú jednu vec spoločnú - všetky majú rôzne pravidlá, platné na týchto trhoch. Najdôležitejšie z týchto pravidiel majú zákonnú podobu, menej dôležité písomnú podobu nariadení, trhových poriadkov či opatrení. Niektoré pravidlá, ktoré sú veľmi často pre realizáciu úspešného obchodu rozhodujúce, majú len podobu zvykov. Na týchto zvykoch je v podstatnej miere založená podnikateľská etika. Podnikatelia ako účastníci na rôznych ekonomických trhoch však musia svoje zvyky podriadiť zákonom a nariadeniam. Ak však zákony a nariadenia nevymedzujú možnosti činností účastníkov trhu dostatočne presne, potom zvyky nemôžu byť zárukou spravodlivej súťaže na takýchto trhoch. Každý podnikateľ je podnikavý a preto sa akúkoľvek možnosť zárobku snaží maximálne využiť. V týchto snahách je niekedy ochotný porušiť aj zákony, častejšie nariadenia a zavedené zvyky. Pravidlá pre každý trh preto musia obsahovať aj časť, ktorá zabezpečuje kontrolovateľnosť ich dodržiavania. Zodpovednosť za pravidlá nesie v plnej miere ten, ktorý ich pre konkrétny trh zaviedol. Obviňovať preto špekulatívnych účastníkov trhov, ktorí bez porušenia zákonov a nariadení spôsobia svojou činnosťou krízu celého trhu, je výsledok nedostatočného poznania významu a funkcie každého trhu.
Kríza trhu pritom môže mať viacero podôb. Najznámejšie sú prípady cenového kolapsu, keď trh na základe nečakaných nových informácií prudko zmení rovnováhu medzi dopytom a ponukou, ktorá pri hľadaní novej stabilnej polohy vyvolá dočasnú "paniku" u jeho účastníkov. V tomto prípade je však problém viny za krízu málo významný, pretože každý účastník na takomto trhu si musí byť vedomý rizika zmeny ceny a jeho individuálne schopnosti vnímať informácie o stave trhu rozhodujú, či pri takýchto krízach prerobí alebo nie. Jediné, čo môže v tejto situácii byť kritizované, je nespravodlivo výhodné postavenie niektorých účastníkov, ktorí sa k dôležitým informáciám dostali skôr, než došlo k ich zverejneniu pre všetkých ostatných účastníkov. Za tento stav však opäť môžu organizátori trhu.
Podstatne vážnejšou krízou je kolaps štruktúry trhu, keď napriek záujmu účastníkov o obchodovanie s nejakou komoditou neexistujú dostatočne pevné pravidlá, ktoré by im umožňovali realizovať tento záujem v zmysle vzájomne výhodného obchodu. Takýto kolaps hrozí aj slovenskému kapitálovému trhu, čo potvrdila aj významná správa Asociácie obchodníkov s cennými papiermi zverejnená v minulom týždni. Na slovenskom kapitálovom trhu je totiž stále niekoľko stotisíc vlastníkov akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorí by určite radi využili možnosť vzájomne výhodného obchodovania s týmito akciami. Avšak skutočnosť, že podstatná časť obchodov s verejne obchodovateľnými akciami je realizovaná mimo trhov ovplyvňujúcich trhové ceny týchto akcií, nevytvára priestor na (aspoň) pocit vzájomne výhodného obchodu. Z tohoto stavu nemôžu byť obvinení účastníci trhu - oni len využívajú pravidlá, ktoré slabších účastníkov nechránia pred silnejšími. Za takýto stav budú a musia vždy byť zodpovední organizátori takéhoto trhu. A preto ak nemá dochádzať k neustálemu rozporu medzi organizátormi a účastníkmi, je najlepší spôsob organizácie samoregulácia. V tomto prípade sú totiž priamo najsilnejší účastníci aj významnými organizátormi a nemôžu zodpovednosť za stav trhu vysvetľovať využívaním jeho nedostatočných pravidiel.
Autor: XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r.o. Bratislava
