BRATISLAVA (SITA, P67value) - Uplynulý týždeň priniesol zásadné stanovisko Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) týkajúce sa stavu a perspektív slovenského kapitálového trhu. Rozsiahly materiál nesie názov Kapitálový trh na Slovensku - príčiny úpadku a východiská. V plnom znení je prístupný na internetovskej adrese http://www.p67value. sk/AOCP. SME prináša časť analýzy na strane 8 tejto prílohy.
AOCP je záujmovým a samoregulačným združením obchodníkov s cennými papiermi na Slovensku, založená bola v roku 1994. Medzi najdôležitejšie zámery, ktoré sleduje AOCP od svojho vzniku, je vytvorenie vnútorných pravidiel záväzných pre členov asociácie a ich uvedenie do života. Okrem toho si AOCP kladie za cieľ zastupovať obchodníkov s cennými papiermi voči iným subjektom. Už v úvode uvedeného dokumentu sa konštatuje, že problémy kapitálového trhu sú na Slovensku na okraji záujmu štátnych orgánov. Uvedenú správu preto AOCP predložilo ministrovi financií, parlamentným politickým stranám a odbornej verejnosti s tým, že správa obsahuje nielen analýzu súčasného stavu kapitálového trhu, ale najmä návrhy opatrení zamerané na oživenie slovenského kapitálového trhu. V podrobnom hodnotení súčasného stavu sú vymenované všetky hlavné príčiny súčasnej krízy. Z nich možno najpodstatnejšia je zlyhanie dozoru nad kapitálovým trhom, spadajúceho v súčasnosti do kompetencií štátu. Správa upozorňuje na časté prípady klientelizmu, svojvôle a zdĺhavé byrokratické postupy zo strany ministerstva financií, pričom štátny dozor neraz " toleruje a necháva na trhu pôsobiť určité spoločnosti alebo jednotlivcov vykonávajúcich pochybné aktivity, pri ktorých je podozrenie z porušenia zákonov."
Podľa dokumentu AOCP je zrejmé, že kapitálový trh Slovenska zaostáva nielen za trhmi vyspelých ekonomík, ale aj transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy. Aj v Čechách, v ktorých ešte donedávna pretrvávali na kapitálovom trhu problémy obdobné tým slovenským, je možné podľa správy AOCP pozorovať na všetkých úrovniach razantné kroky smerujúce k náprave.
Riešením presadzovaným v Čechách má byť nezávislá Komisia pre cenné papiere (komisia). Nezávislý centrálny regulačný orgán ako kľúčový prvok ozdravenia kapitálového trhu sa snaží presadiť aj AOCP, žiaľ s ďaleko menšou podporou politických kruhov. Podľa správy ČTK uverejnenej v novembri minulého roku vznikne komisia ako orgán štátnej správy pre výkon dozoru nad kapitálovým trhom. Podľa tejto správy má mať komisia 120 -150 volených členov, pričom činnosť komisie by mala byť hradená poplatkami od účastníkov trhu (poplatkami za udelenie povolenia obchodovať či za povolenie emitovať cenné papiere) a nie zo štátnej pokladnice ako bolo pôvodne navrhované. Komisia by mala predkladať svoje správy o svojej činnosti vláde. Komisári majú byť volení, zároveň však kontrolovaní parlamentom. Od vytvorenia komisie si české ministerstvo financií sľubuje predovšetkým príliv zahraničných investorov a ich peňazí do ekonomiky. Komisia bude povinná sledovať a preverovať podozrivé obchody, získavať nepriame dôkazy, trestať previnilcov a prípadne dávať návrh na trestné stíhanie konkrétnych osôb.
Komisia má byť vybavená mimoriadnymi právomocami a mala by kontrolovať aj penzijné fondy a poisťovne. Pri letmom pohľade na takúto predstavu dozoru nad kapitálovom trhu sa zdá byť zrejmé, prečo na Slovensku chýba politická vôľa na presadenie takejto cesty. Klientelizmus nie je na Slovensku určujúcim znakom len na kapitálovom trhu, s iba miernym zveličením je jednou zo základných charakteristík slovenskej ekonomiky. Hneď v úvode návrhovej časti správy AOCP sa konštatuje, že základnými a nevyhnutnými podmienkami oživenia slovenského kapitálového trhu na Slovensku sú "politická stabilita, aktívne zapojenie SR do integračných procesov, dozrievanie zásad právneho štátu a priaznivé podnikateľské prostredie".
Iné vyjadrenie na tú istú tému priniesol tento týždeň predseda Asociácie investičných fondov a spoločností (AISF). Stav kolektívneho investovania na Slovensku je snáď, ak je to možné, ešte horší ako stav kapitálového trhu. Podľa predsedu AISF "namiesto toho, aby si vládna moc a štátny aparát uvedomili spoluzodpovednosť za prechod k súkromnému vlastníctvu a k vytváraniu inštitúcií trhovej ekonomiky a viedli konštruktívny dialóg s týmito inštitúciami, predčasne sa vžili do pozície trestajúceho subjektu za porušenie zákonov v činnosti investičných fondov a spoločností. Navyše to urobili v prípadoch, ktoré si sami definovali ako porušenie zákonov".
Práve vďaka neexistencii fungujúceho kolektívneho investovania nie je schopný kapitálový trh plniť funkciu alokácie zdrojov, a teda poskytnúť emitentom cenných papierov za rozumných podmienok dlhodobé zdroje a tým pre nich vytvoriť atraktívnu alternatívu bankových úverov. Nízky podiel kapitálového trhu na financovaní rozvoja podnikov v spojení so slabou bankovou sférou má potom za následok nárast zahraničných úverov, ktorých objem dosiahol už 50% ročného HDP. Okrem toho absencia fungujúceho kapitálového trhu výrazne blokuje vstup zahraničných investícií, pretože investori očakávajú okrem transparentnosti i možnosť rýchleho a efektívneho uvoľnenia a presunu svojho kapitálu.
