BRATISLAVA (SITA) - Namiesto toho, aby si vládna moc a štátny aparát uvedomili spoluzodpovednosť za prechod k súkromnému vlastníctvu a k vytváraniu inštitúcií trhovej ekonomiky a viedli konštruktívny dialóg s týmito inštitúciami, predčasne sa vžili do pozície trestajúceho subjektu za porušenie zákonov v činnosti investičných fondov a spoločností. Navyše to urobili v prípadoch, ktoré si sami definovali ako porušenie zákonov. Povedal to na margo transformácie fondov na akciové spoločnosti predseda Asociácie investičných spoločností a fondov (A.I.S.F.) Rudolf Lachkovič na tlačovej besede Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB). Podľa jeho slov sa štátny aparát snažil zastaviť alebo obmedziť tento proces protifondovou propagandou a zákonným obmedzovaním majetkových práv investičných fondov a spoločností.
Tvrdenia zo strany štátneho aparátu i niektorých politikov, že fondy znehodnotili majetok akcionárov, je zavádzaním alebo prejavom úplnej neznalosti rozdielov medzi účtovnou hodnotou a trhovou cenou majetku. "Už v prvej vlne kupónovej privatizácie sa vedelo, že účtovná hodnota majetku sa hneď v prvej fáze vytvorenia kapitálového trhu prejaví v reálnej trhovej cene, ktorá bude v priemere o dve tretiny nižšia než je účtovná hodnota," zdôraznil R. Lachkovič. Podľa neho štátny aparát presviedčal akcionárov o tom, že ich fondy okrádajú, ale na druhej strane inicioval zákon o obmedzení limitov akcií maximálne na 10 % v portfóliu iného emitenta. Tým boli fondy a investičné spoločnosti prinútené znehodnotiť svoje portfólio predajom časti lukratívnych akcií.
Väčšina investičných spoločností a fondov sa tak dostala do trápnej pozície ani nie pozorovateľa, ale len čakateľa na výsledky spoločnosti vo svojom portfóliu. Tie podľa R. Lachkoviča nedokáže ovplyvniť, keďže rámec, ktorý mu vydelila štátny moc, je nielen úzky, ale aj diskriminačný. "K tomu sa pridružilo prijatie metodických pokynov účtovania, na základe ktorých vznikli pre väčšinu fondov neprekonateľné bariéry v dosahovaní účtovného zisku a vyplácaní dividend. Keď sa k tomu pridruží ustanovenie, ktoré fondom na rozdiel od akciových spoločnosti zakazuje umorovanie straty v nasledujúcich piatich rokoch a stanovuje likvidáciu, je to pre fondy často jediné východisko," upozornil R. Lachkovič.
Transformácia fondov na bežné akciové spoločnosti je teda výsledkom nepriaznivého legislatívneho, ekonomického a spoločenského prostredia. "Hľadať právne dôvody pre nútený návrat transformovaných fondov medzi investičné fondy by bolo stratou času," uviedol R. Lachkovič. Ministerstvo financií SR vedie doteraz súdne spory s viacerými investičnými fondmi a spoločnosťami. Doteraz existuje podľa R. Lachkoviča 5 prvostupňových rozhodnutí, avšak rozsudok ešte nebol doručený. "To môže trvať aj rok. Aj vytýčenie týchto pojednávaní trvalo niekoľko rokov," konštatoval R. Lachkovič a pokračoval, že všetky tieto spory dopadli v prospech investičných fondov a spoločností.
Za rozhodujúce z hľadiska riešenia celej problematiky považujú členovia A.I.S.F. vytvorenie objektívneho dozoru nad kapitálovým trhom vytvorením Komisie pre cenné papiere. Dôležitý je tiež presun časti kompetencií v povoľovacom konaní a pri dozore na samoregulujúce organizácie.
