# Na zajtra ste pripravili opäť podujatie celomestského charakteru, ktoré však pre mnohých Bratislavčanov nenadväzuje na podobnú tradíciu, ako to bolo pri oživovaní korza. Čo vás inšpirovalo zorganizovať práve fašiangový karnevalový sprievod?
"Je to celosvetová tradícia. Vieme o najklasickejších svetových karnevaloch - od Benátok až po Rio de Janeiro - ktoré sa odohrávajú v uliciach mesta a majú obrovský význam pre komunitu. V Bratislave sa konali fašiangové sprievody alebo vôbec fašiangové podujatia v uliciach mesta do roku 1968. Potom už takéto spontánne vystúpenia študentov neboli žiaduce a nebola na to ani nálada. Z minulosti poznáme túto tradíciu aj z menších miest a obcí Slovenska, kde ľudia žili viac-menej komunitne, bez televízora, bez organizovaných podujatí. Ten nápad teda nie je originálny, v tejto chvíli je originálne skôr to, že napriek pomerom trváme na tom, aby sa uskutočnilo. Môže sa však stať, že naši ľudia sa nebudú vedieť veľmi baviť. Ale možno budeme príjemne prekvapení. Ak to náhodou nevyjde, mám len jednu pripomienku - každý začiatok je ťažký. Dúfam, že v ďalších rokoch to už nebude mesto, ktoré bude takúto akciu organizovať. Verím, že to pôjde spontánne, tak ako chodia ľudia bez špeciálnych pozvánok na korzo."
# Keby ste boli bežným obyvateľom Bratislavy, ktorý žije v niektorej vzdialenejšej mestskej časti, čo by vás v pozvánke na fašiangový sprievod upútalo, aby ste v sobotu popoludní do centra mesta prišli?
"Prilákalo by ma presne to, čo ma do Starého Mesta láka prakticky každý deň. Je to jeho atmosféra. Predovšetkým by ma však motivovalo asi to, že môžem reprezentovať mestskú časť, kde bývam. Očakávam teda, že tu bude fungovať aj zdravá rivalita a chuť prezentovať tradície svojho Lamača, Dúbravky či Devína. Veď pri všetkých takýchto fašiangových podujatiach v minulosti defilovali obrovské množstvá komunít - remeselníckych, profesijných, školských, akademických alebo práve mestských štvrtí a záujmových združení. Tak to funguje aj teraz napríklad v Nemecku či Rakúsku. Každý má príležitosť ukázať príslušnosť k nejakej komunite."
# Vy ste mestské časti vyzvali, aby sa sprievodu zúčastnili. Aká bola odozva?
"Nebola zlá a myslím si, že aj tí, čo sa neozvali, urobili tak skôr pre nedostatok komunikácie. Verím teda, že aj okrem tých oficiálne prihlásených sa ešte nájdu občania, ktorí prídu aj bez organizovania samosprávou mestskej časti."
# Znamená to, že ak sa niekto oficiálne neprihlásil, môže prísť a bude do sprievodu zapojený?
"Samozrejme, tým dokonca prejaví svoj zmysel pre humor, spontánnu radosť, čo nám práve v bežnom živote často chýba. Každý môže prísť o 13. hodine pred Kostol sv. Trojice na Hurbanovom námestí, kde sa bude sprievod zoraďovať."
# Spomínali ste fašiangové sprievody v zahraničí a účasť stavovských a profesných združení v nich. Zareagovali podobné organizácie aj u nás?
"Snažili sme sa ich vyprovokovať, predovšetkým akademické inštitúcie, základné, stredné i vysoké školy. Zajtra uvidíme, aká bude odozva. Naozaj však dúfame, že tento rok si to každý odskúša a potom to už pôjde samo. Potešilo by nás, keby takéto niečo zorganizoval nejaký tradičný bratislavský podnik. Možno po prvých rozpakoch sa tak v budúcnosti naozaj stane. Firmy si to budú považovať za propagáciu podniku a zúčastnia sa na sprievodoch aj so svojimi zamestnancami."
# Pre fašiangové sprievody, napríklad v Rakúsku, sú typické masky strašidiel, ježibáb, bosoriek. Stretneme sa s podobnými maškarami aj my?
"To je práve veľká neznáma, v tom je spontánnosť. Naozaj nevieme, aké masky budú v sprievode. Medzi tými oficiálne prihlásenými však prevláda skôr niečo iné. Bude tam napríklad divadelná skupina v maskách na veľkých chodúľoch, budú tam škriatkovia, ale aj vysokí ľudia, predstaví sa Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel, rytieri, zbrojnoši, kati, ľudia s fakľami, jazdci na koňoch. Tieto skupiny budú tvoriť čelo sprievodu, ostatné závisí od fantázie Bratislavčanov."
