Aj keď bola Trnava odpradávna tak trochu v tieni svojho silnejšieho suseda Bratislavy, z času na čas sa na príjemnom výslní povyhrievala aj ona. Úctyhodný rešpekt pred obchodnými schopnosťami Trnavčanov si prežila už nejedna generácia Slovákov. A to si už dnes iba málokto spomenie na rok 1569, keď v Trnave podnikal kozmopolitný mešťan Sebastián, prvý zo slávnych Thökölyovcov. Už vtedy ponímal podnikanie ako vec nadnárodnú a bez ohľadu na kritickosť situácie úspešne obchodoval s Turkami obývajúcimi v tom čase Nové Zámky. Biznismen Sebastián kvôli tomu raz skončil poviazaný kráľovskými strážami v Bratislave, ale na jeho budúcu oslnivú kariéru to nemalo žiaden dopad. Kredit Trnavy ako seriózneho obchodného centra však vznikol oveľa skôr. Jej dávne názvy Sumbot, Zumbothel alebo Szombathely sa dajú preložiť ako "sobotné miesto", teda ako miesto, kde sa konali jarmoky. Pôvodne síce bývali jarmoky v Uhorsku v nedeľu, ale Belo IV. ich preložil na sobotu. Neskôr pribudlo viac miest s právom usporadúvať jarmoky, a preto sa Trnava z obavy, že bude len jedným z viacerých, dala premenovať na Nagyszombat - Veľkú Sobotu. Jedným z dôvodov pridelenia mestských privilégií v roku 1238 bola určite aj výhodná poloha mesta na starej obchodnej ceste vedúcej z Čiech do Uhorska. Trnavčania tak získali viacero obchodných výsad, ako napríklad oslobodenie od platenia všetkých kráľovských dávok. Tiež Ľudovít Veľký, ktorý mal k mestu veľmi priateľský vzťah, zakázal svojim mýtnikom vyberať od Trnavčanov mýto. Trnavčania prosperovali dávno najmä z obchodu s vínom. Ako odvážnych a výbojných obchodníkov ich prezrádza fakt, že mali vinohrady aj v Pezinku, Sv. Jure a Rači, teda prakticky na hraniciach veľkého brata Bratislavy. Obchod s vínom priniesol na istý čas Trnave hviezdne chvíle. V roku 1335 ukuli panovníci Čiech a Uhorska zákerný protirakúsky plán, pretože Viedeň im ako príliš silný konkurent veľmi nevoňala a tiež vlastnila právo, o ktorom snívali všetky mestá. Podľa práva skladu musel obchodník prechádzajúci cez takéto mesto svoj tovar ponúknuť, a tak sa často stávalo, že už ďalej nešiel, lebo ho všetok predal. Viedeň sa takto stávala akýmsi filtrom pre uhorských, ale aj českých obchodníkov. Protirakúska aliancia sa preto rozhodla Viedeň z obchodných ciest jednoducho vynechať. Nová "Česká cesta" viedla z Nemecka cez Prahu, Brno, Holíč, Šaštín, Trnavu, Ostrihom a Budín až do Carihradu. Dôležitosť Trnavy vzrástla a vzrástol aj počet privilégií, ktorými králi mesto obdarovali. A pretože "Česká cesta" vznikla z dôvodu bojkotovania nenásytnej Viedne, je prirodzene pochopiteľná radosť Trnavčanov, keď nakoniec aj sami dostali právo skladu.

Autor: Branislav Chovan