ej koruny, otázny je jej možný dopad na kurz koruny po nadobudnutí jej účinnosti. Podľa názoru niektorých analytikov a dílerov existuje riziko, že po nadobudnutí platnosti tohto zákona by v prípade pretrvávajúcich devalvačných očakávaní mohlo uvoľnenie devízového režimu podnietiť fyzické a právnické osoby k zvýšenému nákup devíz. Komerčné banky by si tak úbytok devíz museli dopĺňať na trhu alebo zo zdrojov centrálnej banky, čo by mohlo spôsobiť tlak na kurz slovenskej koruny. Podľa názoru vedúceho oddelenia treasury Credit Lyonnais Martina Hrozányho je však pravdepodobnosť takéhoto vývoja pomerne malá. Podľa jeho slov je v súčasnosti len veľmi málo slovenských podnikov, ktoré disponujú dostatočnou voľnou korunovom likviditou, ktorú by mohli uložiť na dlhšiu dobu do devíz. "Podniky vykazujú iba krátkodobý prebytok svojho cash-flow vďaka prebytku inkás nad úhradami. Ak by takéto prostriedky konvertovali na krátke časové obdobia do voľných mien, utrpeli by tým straty, ktorých príčinou sú rozdielne ceny medzi predajom a nákupom devíz, k čomu treba pripočítať aj poplatky za tieto konverzie. Ďalší z dôvodov, prečo neočakávam, že niečo takéto nastane, je úrokový diferenciál (rozdiel medzi úročením koruny a iných mien), ktorý hrá v prospech slovenskej koruny," zdôraznil M. Hrozány. Za ďalší dôvod, prečo prehnané obavy zo spomínanej novely nie sú namieste, považuje šéfdíler IRB Peter Socha problematické zvládnutie riadenie kurzového rizika v prípade mnohých podnikov. "Ak má podnik inkasá v USD a platby v DEM, prípadné posilnenie dolára mu prináša istý zisk. Ak však americký dolár oslabuje, môže podnik utrpieť veľké straty, na čo už doplatil nejeden podnik," dodal P. Socha. Obaja šéfdíleri sa zhodujú v názore, že prevažná časť podnikov so zahranično - obchodnou činnosťou už v minulosti bola nútená pristúpiť k riadeniu kurzového rizika cez finančné deriváty, preto vplyv týchto podnikov na kurz koruny bude po nadobudnutí účinnosti novely minimálny.

Ani v prípade fyzického obyvateľstva neočakávajú zvýšený záujem o nákup devíz, čo odôvodňujú tým, že disponibilné úspory obyvateľstva nespôsobia výraznejšie zmeny na trhu. "Ani za minulý rok neboli vyčerpané stanovené limity výmeny valút zo strany prevažnej časti obyvateľstva," uviedol M. Hrozány. Obaja však rovnako upozorňujú na reálnu hrozbu pre korunu v prípade, že by na trhu vznikli silné devalvačné obavy, či už v podobe prechodu na voľne plávajúci kurz, alebo oficiálne vyhlásenia o devalvácii koruny. "Rozhodne do volieb však niečo podobné nikto z dílerov neočakáva," dodáva P. Socha. Obsahom novely devízového zákona je uvoľnenie nákupu cudzej meny v hotovosti pre všetkých tuzemcov a zrušenie ponukovej povinnosti pre tuzemské právnické osoby.