BRATISLAVA (SITA) - Makroekonomické výsledky Slovenska sú nestabilné, importované a dosiahli sa napriek, nie vďaka hospodárskej politike súčasnej vlády. Pravicová transformácia nesie vinu na nepriaznivom stave mikroekonomickej sféry a ojedinelý rozpad produkčného potenciálu. Povedal to na tlačovej besede na tému Slovenská ekonomika po piatich rokoch samostatnej štátnosti predseda Rady sekcií praktickej politiky Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a poslanec Národnej rady SR Jozef Košnár. V poslednom období je podľa J. Košnára badať zmeny hnacích síl rozvoja od exportu k domácemu dopytu, čo má však prudký dopad na obchodnú a platobnú bilanciu a prináša nárast zadlženosti. Medzi krajinami CEFTA je Slovensko spolu s Poľskom na špici v miere rastu ekonomiky, sektor priemyslu a poľnohospodárstva však stále o pätinu zaostáva za produkciou z roku 1989, stavebníctvo dokonca o polovicu. Pri porovnávaní HDP na obyvateľa sme medzi krajinami CEFTA na 3. mieste za Slovinskom a Českom. Máme najnižšiu mieru inflácie, avšak najvyššiu mieru nezamestnanosti. V "miere chudoby", čo je súčet inflácie a nezamestnanosti používaný v západných krajinách na určenie miery vyspelosti ekonomiky, je Slovensko od vzniku do súčasnosti na 3. mieste. Alarmujúcim problémom Slovenska je podľa Košnára kumulácia schodkov štátneho rozpočtu a celej sústavy verejných rozpočtov. V minulom roku dosiahol podiel schodku štátneho rozpočtu na HDP takmer 11 %, čo je medzi krajinami CEFTA hlboko najhorší výsledok. Zahraničné zadlženie na obyvateľa vzrástlo z 562 USD na začiatku roku 1993 na 1473 USD do roku 1997 a začiatkom tohto roka prekročilo 2000 USD. Vláda, ktorá vzíde z tohtoročných volieb, preberie ekonomiku podľa J. Košnára v predkrízovom stave, pretože "prebiehajúca pravicová politika a jej slovenský nedefinovaný mutant zlyhali". Vysoký hospodársky rast, ako upozornil J. Košnár, nie je zdravo založený. Financovanie ekonomiky prevažne krátkodobými úvermi je neklamnou známkou jej prehrievania. Hospodárska politika vlády nepôsobí stabilizačne, osobitne nie v priemysle. Zatiaľ sa darí nerovnováhu tlmiť menovou politikou NBS, no novela zákona o NBS má podľa ekonóma SDĽ priniesť spoluprácu vlády s centrálnou bankou na spôsob spolupráce jazdca a koňa. Ľavicová SDĽ vidí riešenie súčasnej situácie predovšetkým vo zvýšení konkurencieschopnosti ekonomiky jej reštrukturalizáciou, čo prinesie síce kvantitatívne nižší, avšak zaručený rast. Ľudia dnes podľa Košnára žijú horšie ako v roku 1989. Podiel konečnej spotreby domácností na HDP je najnižší spomedzi krajín CEFTA, explozívne však rastie podiel konečnej spotreby štátu aj vďaka nezmyselnej reorganizácii štátnej správy. "Slovensko dozrelo pre radikálnejšiu zmenu hospodárskej politiky a SDĽ ju chce ponúknuť," vyhlásil Jozef Košnár.