V polovici januára tohto roku získal FNM úver vo výške 100 mil. DEM, čiže približne 2 mld Sk. Podľa predstaviteľov FNM mala byť táto suma použitá na vyplácanie dlhopisov fondu občanom nad 70 rokov. Národná obroda priniesla informáciu, podľa ktorej bol úver v markách získaný za veľmi vysokých 14 - 15 % p.a., pričom základná sadzba na marku sa v tomto roku pohybuje okolo 3,3 %. Podľa Ivana Mikloša, ktorý sa stal členom Dozornej rady FNM, dosiahla celková výška úveru, ktorý fond prijal, 124 mil, DEM pri priemernej úrokovej sadzbe 14,6 %. V priebehu tohto roku by mal fond vyplatiť dlhopisy v celkovom objeme vyše 3 mld Sk.

V priebehu nasledujúcich dní sa však fond nevenoval len vyplácaniu svojich dlhopisov. Už na konci januára kúpil od Slovenskej poisťovne 7,59% podiel v Slovnafte, ako i 3,04% podiel Slovnaftu od Slovintegry, majoritného vlastníka Slovnaftu, za cenu 900 Sk na akciu. (Mimochodom, Slovintegra v tomto obchode predala fondu trojpercentný balík za takmer dvojnásobne väčší objem peňazí, ako bol ten, za ktorý v minulom roku kúpila z FNM 10 % podiel pri cene okolo 180 Sk za akciu.)

Skutočný šok však priniesol až posledný týždeň, keď FNM predal nedávno nakúpené akcie Slovnaftu neznámej spoločnosti Colorin, a. s., Žilina. Podľa Národnej obrody išlo pri tomto predaji o 1 684 773 kusov akcií a predajná cena bola 368 Sk, takže FNM prerobil pri tejto transakcii 862 mil. Sk, čo predstavuje viac ako tretinu nedávno draho získaného úveru. V tomto prípade nemôže fond použiť pri privatizácii často opakovanú frázu, že cena na kapitálovom trhu neodráža reálnu hodnotu akcií. V priebehu jedného mesiaca fond kúpil a následne predal akcie s jednoznačnou stratou. Priama finančná strata však nie je tým najhorším, čo takýto štýl obchodovania prináša.

V prvom priblížení ide o ďalšiu ranu kolabujúcemu kapitálovému trhu. Akcie Slovnaftu stále patria medzi najlikvidnejšie emisie a všeobecne sú považované za jeden z mála zaujímavých titulov obchodovaných na trhu. Už privatizácia za sedminu nominálnej hodnoty však pre ne vytvorila neprekonateľnú hranicu na úrovni nominálu a posledné "veletoče" môžu definitívne spochybniť pozíciu tejto emisie ako emisie trhotvornej.

Pri takomto uhle pohľadu sa zdajú byť v poslednej dobe často diskutované problémy kapitálového trhu iba ťažko riešiteľné zmenou legislatívy, obchodných pravidiel alebo samoreguláciou účastníkov trhu.

V druhom kroku môžu obchody FNM negatívne ovplyvniť hospodárenie samotného Slovnaftu. Zníženie ohodnotenia akcií Slovnaftu by sa spoločnosti pravdepodobne vrátilo v zhoršení podmienok pri hľadaní cudzích zdrojov. V súčasnosti v podniku finišuje veľký investičný projekt, ktorý bol z podstatnej časti financovaný zahraničným úverom poskytnutým za relatívne veľmi výhodných podmienok. Tretím a najzávažnejším dopadom je zhoršenie hodnotenia Slovenska v očiach zahraničných investorov. O tom, nakoľko slovenská ekonomika závisí od zahraničných zdrojov, najlepšie vypovedá vývoj v minulom roku, keď zadlženosť Slovenska prekročila 50 % HDP. O skutočnosti, že treba dosiahnuť "výmenu" zahraničných úverov za zahraničné investície, už, zdá sa, prestávajú pochybovať aj niektorí koaliční ekonómovia.

Navyšovania základného imania Slovnaftu, výťažok z ktorého bol použitý takisto na financovanie projektu EFPA, sa zúčastnila aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá získala približne 10% podiel pri cene 1000 Sk. Tá nebola nadšená pomerne tesne po navýšení realizovanou privatizáciou, nakoniec však mala byť, podľa dostupných správ, uspokojená spätným odkúpením týchto akcií Fondom národného majetku. Keby FNM odkúpilo tento podiel od EBOR za cenu okolo 1400 Sk, utrpel by voči cene akcií Slovnaftu na trhu rovnakú stratu ako pri posledných obchodoch, navyše by však pravdepodobne aspoň čiastočne napravil reputáciu Slovenska v očiach zahraničia.

Aj pre bežného občana začína byť "podnikavosť" predstaviteľov FNM stále ťažšie pochopiteľná. Všetci z nich totiž spolurozhodujú o použití mimoriadne veľkého majetku, ktorý sa stále vo FNM nachádza. Tento majetok pritom do značnej miery patrí štátu, tomu štátu, ktorý od občanov každoročne vyberá dane na ekonomické zabezpečenie vlastného fungovania. Nedávno dokonca využili zákonodarné zložky tohto štátu svoje pochopiteľné právo na určovanie zákonných podmienok na významné posilnenie pozície štátu p ri vymáhaní daní. Podľa novely Trestného zákonníka môže byť totiž úmyselné krátenie dane trestané odňatím slobody na 10 až 15 rokov. Pokiaľ by sa všetci pracujúci niektorého väčšieho mesta Slovenska (aby to bolo približne 35 000 pracujúcich, tak je potrebné mesto s počtom obyvateľov viac než 70 000, čiže mesto porovnateľné s Trnavou, Nitrou či Prešovom) s priemerným mesačným platom 10 000 Sk rozhodli nezaplatiť za tento rok žiadnu daň, spôsobili by tým štátu škodu za menej než 840 mil. Sk - čiže menej, než je strata, ktorú štátu spôsobilo pár predstaviteľov v orgánoch FNM. Napriek tomu by sa mohlo stať, že polovica obyvateľov tohto mesta by bola v zmysle prijatých zákonov uväznená na 10 až 15 rokov! Čiže dokopy by si títo prípadní väzni odsedeli 350 000 až 525 000 rokov vo väzení. Podľa vo štvrtok uverejneného článku v SME "zaplatili" tieto posledné transakcie súhlas ZRS s privatizáciou PNS. Potvrdenie tejto správy by asi málokomu spôsobilo veľké prekvapenie. Posledné kroky FNM opäť potvrdzujú, že dominantným znakom "tretej cesty", na ktorú je smerovaná slovenská ekonomika, je klientelizmus v najhoršom zmysle slova.

Autor: Juraj Kováčik, XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r. o.