reštitúcia v tomto prípade teda nehrozí. Ako však zachrániť ošarpanú budovu? Keď sa koncom roku 1990 Vyšný Kubín odčlenil od Dolného Kubína, pretože tak rozhodli jeho občania v referende, obecný úrad začal svoju činnosť v rozpadávajúcom sa kaštieli. "Najskôr sme museli opraviť strechu, úplne obnoviť odkvapové zvody, zrekonštruovať komíny. Ako-tak sme sa mohli uchýliť v dvoch miestnostiach, na ktorých opadávala čerstvá maľovka a všade naokolo boli len hŕby smetí," hovorí M. Bajči. Z rozpočtu obce síce každý rok čosi vyčlenili aj na kaštieľ, ale viac-menej len na najnutnejšie plátanie dier. Na realizáciu vypracovaného zámeru obnovy kultúrnej pamiatky by potrebovali viac. Ako konštatuje starosta - sú iné štátom chránené objekty a pozornosti sa im nedostane. Napriek tomu hrubý fascikel spisov potvrdzuje, že Vyšný Kubín sa v tomto smere nevzdáva. Už tri roky vypisuje ministerstvu kultúry i fondu Pro Slovakia, ale zbytočne. Na štvrtýkrát možno dostanú aspoň odpoveď. Vlani prvýkrát na obnovu kaštieľa, ktorý rozsiahlou rekonštrukciou prešiel niekedy koncom 19. storočia, dostala obec 150 tisíc od okresného úradu. "Hotových je desať okien. Podľa predpisu a schválenia pamiatkovej správy. Jedno nás vyšlo na 15 tisíc korún, tak si to zrátajte. A okien potrebujeme 34," skladá účty preinvestovaných financií starosta. Okrem toho, že v súčasnosti je budova i sídlom obecnej knižnice a sem-tam slúži na kultúrne programy a miestne zábavy, uvažujú o zriadení expozície literátov, ktorí sú spätí s Vyšným Kubínom. Na pamiatku rodáka P. O. Hviezdoslava a čestnej občianky obce Margity Figuli. Na budúci rok 2. februára si pripomenú 150. výročie narodenia slovenského básnika. Udalosť, ktorá by nemala zostať len na pleciach miestnych. Obecný úrad vyšiel s ponukou prenajať časť priestorov kaštieľa niektorým inštitúciám. Nasťahovať sa do ošarpanej budovy nemusí byť lákavé, ale ak by išlo o bezplatný dlhoročný prenájom? Len s tým, že nájomca si dá do poriadku tie časti, ktoré bude využívať. Zatiaľ ho však niet.

Autor: SD - ANNA CHOVANOVÁ