Sympatický nováčik z Trenčína si svojimi výkonmi na ihriskách súperov získal rešpekt. Nie div, že v kabíne Humenčanov vládla v sobotu po víťazstve nad vojakmi pohoda i dobrá nálada. Tou oplývali najmä strelci dvoch domácich gólov, zhodou okolností vlani ešte obaja členovia slovenskej reprezentačnej osemnástky a v sobotu najmladší na ihrisku. Nečudo, že obaja boli aj zhovorčiví. Pavol Piatka, autor prvého gólu: "V zostave som nahradil zraneného Mareka Lukáča a na zápas som nastupoval s odhodlaním podať čo najlepší výkon a najmä nejakým tým gólom prispieť k víťazstvu nášho mužstva. Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Svoj výkon nehodnotím, ale z gólu mám pochopiteľne radosť. Škoda, že mi to nevyšlo aj v druhom polčase. Po Jantekovom centri som si loptu spracoval, ale padla mi trochu na vonkajší priehlavok a vari o 20 centimetrov minula pravú žrď." Jeho kolega Marián Čišovský sa zberal na vodnú masáž do vírivky, ale rád nám svoju gólovú hlavičku popísal: "S Ľubom Micákom skúšame takéto situácie na tréningu a som rád, že nám to vyšlo aj v zápase. Keď si Micák chystal loptu na priamy kop, presunul som sa do šestnástky súpera a bol som prekvapený, že si ma nik z protihráčov nevšimol. Zaiste to postrehol aj Micák, loptu mi naservíroval na hlavu a keďže som ju dobre trafil, cieľ minúť nemohla. Pochopiteľne, mám z toho radosť." Opačnú náladu, aj keď víťazstvo hrialo, mal v tých chvíľach jeden z najskúsenejších hráčov HFC, 29-ročný Miroslav Jantek. Sedel v kúte a ani do reči mu príliš nebolo. A tak sme ho trochu vyprovokovali poznámkou, či to v tej 74. min nebolo trochu detinské. "Vôbec nie," ohradil sa, "keď ma Hanko obchádzal, trochu som ho pridržal, ale nebolo to na kartu. Len jeho teatrálny pád k nej rozhodcu vyprovokoval. Ešteže to chlapci dotiahli do víťazného konca, ale červená ma mrzí dvojnásobne, lebo za niečo podobné z jesene už mám podmienku. Takže teraz ma už trest neminie, len verím, že disciplinárka bude ku mne zhovievavá." Nuž, nie vždy platí, a sobota pod Vihorlatom to potvrdila, mladosť - pochabosť.